Danielovi Lipšicovi pomohol získať bezpečnostnú previerku na stupeň „prísne tajné”, ktorú potreboval na kandidatúru na špeciálneho prokurátora, vtedajší minister práce Milan Krajniak. Keďže Lipšic nemohol o previerku požiadať sám, musela tak urobiť oprávnená inštitúcia – v tomto prípade ministerstvo práce, na ktorom mal Lipšic pôsobiť ako Krajniakov poradca. Národný bezpečnostný úrad uviedol, že ku každej bezpečnostnej previerke pristupuje rovnako, v súlade so zákonom. To, že NBÚ neporušil zákon, jednohlasne potvrdil aj kontrolný výbor Národnej rady na kontrolu činnosti NBÚ. Spôsob, akým Daniel Lipšic bezpečnostnú previerku získal, preverovala aj polícia. Nie je však verejne známe, že by v tomto prípade došlo k obvineniu konkrétnej osoby. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.

Daniela Lipšica zvolili za špeciálneho prokurátora poslanci Národnej rady Slovenskej republiky vo februári 2021. Pred voľbou parlament zmenil zákon o prokuratúre tak, aby umožnil kandidovať aj osobám, ktoré nie sú prokurátormi. Jednou z podmienok účasti vo voľbe však ostala  bezpečnostná previerka na stupeň „prísne tajné”.

Podľa zákona však nemôže o vykonanie previerky požiadať samotná preverovaná osoba.  Podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností o bezpečnostnú previerku môže pre navrhovanú osobu požiadať štatutárny orgán štátneho orgánu (.pdf, s. 6 - 7).

Ostatní traja kandidáti na funkciu špeciálneho prokurátora - Vasiľ Špirko, Ján Šanta a Peter Kysel - v čase voľby pôsobili ako prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry. Podľa zákona o prokuratúre potrebovali mať už pre výkon svojho povolania previerku na stupeň prísne tajné. O previerku za nich požiadala Generálna prokuratúra.

Danielovi Lipšicovi pomohol získať bezpečnostnú previerku vtedajší minister práce Milan Krajniak. Krajniak tvrdil, že „oslovil Daniela Lipšica s ponukou na spoluprácu, aby pôsobil ako jeho poradca pre právnu oblasť." Mal sa vraj venovať IT tendrom súvisiacim s kritickou infraštruktúrou, na ktoré potreboval previerku na stupeň „prísne tajné”.

Na spôsob, akým Daniel Lipšic previerku získal, reagoval Národný bezpečnostný úrad. Vo vyjadrení NBÚ deklaroval, že v previerkovom procese pristupujú ku každému rovnako v zmysle zákona. To, že NBÚ neporušil zákon, potvrdil aj Osobitný kontrolný výbor NR SR na kontrolu činnosti NBÚ. Vtedajší predseda výboru Martin Beluský (ĽSNS) po rokovaní povedal: „Výbor na základe poskytnutých informácií ako aj na základe vyjadrení pána riaditeľa jednohlasne konštatoval, že zo strany NBÚ nedošlo k žiadnemu porušeniu zákona”. 

Podľa NBÚ tiež neboli pravdivé tvrdenia, že Daniel Lipšic získal previerku neštandardne rýchlo. Lipšicove preverovanie malo podľa medializovaných správ trvať dva a pol mesiaca. Podľa NBÚ bola priemerná lehota výkonu bezpečnostných previerok na stupeň prísne tajné v roku 2020 60 dní.

Opoziční poslanci na čele s Robertom Ficom podali vo februári 2021 trestné oznámenie pre spôsob, akým získal Daniel Lipšic previerku. Bolo namierené proti ministrovi Krajniakovi a zástupcovi Národného bezpečnostného úradu, ktorý Lipšicovi preverku pridelil. Vo februári 2022 polícia informovala, že začala trestné stíhanie vo veci trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Odvtedy nie je verejne známe, že by polícia v tejto veci obvinila konkrétnu osobu.

Bezpečnostné previerky predstavujú štandardný nástroj na hodnotenie bezpečnostných rizík osôb, ktoré majú mať prístup k utajovaným skutočnostiam. Cieľom previerky je zabezpečiť, aby k takýmto informáciám mali prístup iba osoby, ktoré zaručia ich ochranu. V Slovenskej republike existuje štvorstupňový systém klasifikácie utajovaných skutočností: vyhradené, dôverné, tajné a prísne tajné, ktorý zodpovedá aj stupňom bezpečnostných previerok.