Robert Fico hovorí o udalostiach z Odesy, ktoré sa udiali 2. mája 2014 a neskôr ich začala zneužívať ruská propaganda. Viaceré nezávislé vyšetrovania, ako aj Európsky súd pre ľudské práva potvrdili, že udalostiam v Odese z predchádzal násilný stret dvoch nepriateľských skupín. Súd síce konštatoval, že Ukrajina nesie zodpovednosť za to, že týmto udalostiam nezabránila, zároveň však vo svojom rozsudku uviedol, že významnú úlohu v tragédii zohrali aj dezinformácie a propaganda šírené z Ruska. Zároveň zdôraznil, že skresľovanie týchto udalostí sa neskôr stalo nástrojom ruskej propagandy pri odôvodňovaní vojny proti Ukrajine, ktorá sa začala vo februári 2022. Fico skreslujúco tvrdí, že medzi obeťami boli deti – oficiálne správy však hovoria len o jednom 17-ročnom mladíkovi. Rovnako nepodložené sú aj tvrdenia, že médiá o týchto udalostiach neinformovali. Výrok Roberta Fica preto celkovo hodnotíme ako zavádzajúci.

Ruská invázia z 24. februára 2022 započala horúcu fázu konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou. Ten má však pôvod už v roku 2014, kedy Ruská federácia anektovala Krymský polostrov a separatisti na podporovaný Ruskom rozpútali ozbrojený konflikt na Donbase. 

Ako zámienku tejto agresie použila Ruská federácia aj udalosti na východe krajiny, kde malo údajne dochádzať k masakrom ruskej menšiny. Tieto tvrdenia sa však často ukázali ako nepravdivé alebo zveličené.

Jeden z najkrvavejších incidentov sa odohral 2. mája 2014 v meste Odesa, kde pri konflikte vedúcemu k požiaru v Dome odborov zomrelo 48 ľudí. Táto udalosť sa stala zdrojom rôznych dezinformácií. 

Nie je pravdou, že sa o týchto udalosti neinformuje alebo že sa zamlčujú. Tragédia v Odese bola predmetom viacerých medzinárodných vyšetrovaní vrátane správ OSN, Rady Európy, Human Rights Watch a písali o nej aj médiá s celoeurópskym dosahom ako napríklad BBC, The Guardian či ukrajinskí nezávislí novinári zo skupiny 2 May Group. O udalosti taktiež informovali slovenské média.

Týmto prípadom sa zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva. Ten vydal 13. marca 2025 rozsudok potom, čo sa naň obrátili príbuzní a pozostalí obetí tejto udalosti. O rozhodnutí súdu taktiež slovenské médiá informovali (napr. Denník N, Pravda). O tom, čo rozsudok naozaj konštatoval, sme detailnej písali v samostatnom článku.

Súd nerozhodoval o tom, ktorá z dvoch strán spôsobila požiar v Dome odborov alebo ktorá je zodpovedná za úmrtia, ale o tom, či ukrajinské orgány spravili dostatok opatrení, aby zabránili týmto násilným udalostiam. V rozsudku uznal Ukrajinu spoluvinou, lebo násiliu nezabránila a taktiež z toho, že následne nedokázala nezávislo vyšetriť tieto udalosti. Rozhodnutie je zatiaľ neprávoplatné.

Súd pre účely rekonštrukcie udalostí v Odese z 2. mája 2014 využil závery vyšetrovacej skupiny s názvom 2. máj spolu so správou Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva a vyšetrovacou správou Medzinárodného poradného panelu pre Ukrajinu zriadeného Radou Európy. Na základe týchto zdrojov bol súd schopný určiť časovú linku udalostí a vyniesť rozsudok (bod 30, s. 11).

Rozsudok popisuje, ako sa v ukrajinských mestách Kyjev či Odesa koncom roka 2013 začali protesty podporovateľov vstupu Ukrajiny do Európskej únie. Voči nim sa začali vymedzovať zástancovia užšej kooperácie s Ruskom, ktorých súd označil ako hnutie proti Majdanu. (body 10-12, s. 7).

Na konci apríla 2014 fanúšikovia futbalových klubov Černomorec Odesa a Metalist Charkov oznámili, že 2. mája 2014 spolu s podporovateľmi Majdanu zorganizujú pochod Za zjednotenú Ukrajinu. V ten istý deň okolo 13:30  sa začali zhromažďovať ozbrojení odporcovia Majdanu zhruba 450 metrov od miesta, kde bolo ohlásené miesto stretnutia futbalových fanúšikov s podporovateľmi Majdanu. (bod 37, s. 13). 

Okolo 15:15 vyrazili smerom ku pochodu Za jednotu Ukrajiny, pri čom ich sprevádzalo tridsať policajtov. Na námestí Soborna sa už v tom čase zhromaždilo vyše tisíc podporovateľov Majdanu, ktorí boli taktiež ozbrojení (bod 44, s. 14). 

O 15:30 sa začali prvé strety medzi oboma skupinami. Súd na základe informácií z vyšetrovania nezávislých skupín určil, že proruskí aktivisti ako prví zaútočili na podporovateľov Majdanu. Podľa súdu nebola v ten deň žiadna indícia, že by podporovatelia Majdanu chceli zmeniť svoju trasu smerom ku kempu odporcov Majdanu, keďže od začiatku pochodovali k futbalovému štadiónu (bod 45, s. 14).

Pouličné boje medzi oboma skupinami pokračovali niekoľko hodín. Na oboch stranách boli použité zbrane a zomrelo šesť ľudí, pričom štyria z nich boli proruskí aktivisti a dvaja proukrajinskí. Vyšetrovacia skupina 2. máj prišla k záveru, že na oboch stranách boli niektorí členovia na konflikt vopred pripravení, čo potvrdila aj monitorovacia správa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (.pdf, s. 9). 

V reakcii na útoky proruských aktivistov zmenil dav podporovateľov Majdanu svoju pôvodnú trasu a začal pochodovať smerom ku stanovému mestečku na námestí Kulikovo pole (bod 60, s. 16). Podľa súdu bola pasivita polície počas predošlých útokov proruských demonštrantov jedným z hlavných dôvodov prečo sa nahnevaní podporovatelia Majdanu rozhodli zmeniť trasu pochodu (bod 349, s. 77). 

Medzičasom sa proruskí aktivisti prítomní na námestí rozhodli ukryť do neďalekej budovy Domu odborov. Do vnútra budovy si so sebou zobrali krabice so zápalnými fľašami aj materiálmi na ich výrobu spolu s elektrickým generátorom poháňaným benzínom. Vchody do budovy zabarikádovali drevenými doskami, ktoré predtým držali stany na námestí (bod 62, s. 16).

Podľa súdu po príchode proukrajinských aktivistov na námestie po sebe obe strany začali hádzať zápalné fľaše a strieľať zbraňami. Proruskí aktivisti zhadzovali zápalné fľaše zo strechy budovy Domu odborov na dav na námestí, zatiaľ čo podporovatelia Majdanu ich hádzali na budovu (bod 63, s. 16). 

Po vypuknutí požiaru v Dome odborov mnohí ľudia začali vyskakovať z okien v snahe utiecť ohňu, no utrpeli smrteľné zranenia pri dopade. Táto udalosť si vyžiadala životy ďalších 42 ľudí (body 63 - 73, s. 16-18).

Podobne popisuje udalosti aj správa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva z júna 2014 (.pdf,), správa Rady Európy (.pdf, s. 31). či Centrum pre analýzu európskej politiky (CEPA). Všetky tieto správy zhodne konštatujú, že obete boli dôsledkom pouličných stretov a následnej eskalácie medzi dvoma skupinami.

V rozsudku súd taktiež uvádza, že: „dospel k záveru, že dezinformácie a propaganda z Ruska zohrali svoju úlohu v tragických udalostiach. Zrážky sa začali útokom skupiny aktivistov odporujúcich Majdanu na pochod Za jednotu Ukrajiny pod zámienkou, že jeho účastníci plánovali zničiť stanový tábor na „Kulikovom poli“, hoci sa až do útoku neodklonili od svojej plánovanej trasy. Tejto neodôvodnenej vlne násilia predchádzalo systematické šírenie agresívnych a emotívnych dezinformačných a propagandistických posolstiev o novej ukrajinskej vláde a podporovateľoch Majdanu, ktoré šírili ruské úrady a masmédiá” (.pdf, s. 4). 

Súd tiež poznamenal, že skreslenie udalostí v Odese z roku 2014 sa stalo nástrojom ruskej propagandy pri začatí vojny proti Ukrajine vo februári 2022 (bod 412, s. 89). Podľa súdu ruská propaganda využila udalosti v Odese ako zámienku pre vojnu, keďže ich vykreslila ako „masaker, počas ktorého agresívni „ukrajinskí nacisti“ zamkli pokojných profederalistov v budove odborov a upálili ich zaživa” (bod 227, s. 40).  

Fico tvrdí, že medzi obeťami bolo aj viacero detí. Zo správy Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva však vyplýva, že medzi 48 obeťami bol len jeden chlapec vo veku 17 rokov, ktorý zahynul, následkom skoku z budovy pri pokuse ujsť plameňom. (.pdf, s 25-26).

Tejto dezinformácii sme sa podrobnejšie venovali už po začiatku invázie v roku 2022.

Demagóg.sk v roku 2024 overoval podobné výroky Roberta Fica či Ľuboša Blahu, ktoré sme podobne označili za nepravdivé.