Slovensko poslalo Ukrajine pomoc v celkovej hodnote približne 671 miliónov eur, časť z tejto sumy ale preplatila Európska únia či USA v podobe zľavy na iné zbrane. Odborníci z rezortu obrany vyzdvihujú modernizačné procesy v armáde, s ktorými je spojený aj nákup novej techniky. Slovensko nemá „prázdne sklady“ v rezorte obrany. K zhoršeniu verejných financií prispeli dlhodobé opatrenia zvyšujúce výdavky bez adekvátneho krytia príjmami, pandemická kríza, energetická kríza a inflácia. Konsolidácia je preto nevyhnutná na stabilizáciu verejných financií, nie kvôli stavu armády. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. 

Armáda prechádza modernizáciou

Úradu vlády SR uvádza, že Slovensko od februára 2022 poskytlo Ukrajine vojenskú pomoc v hodnote približne 671 miliónov eur. Medzi najvýznamnejšie položky patrili odmínovacie komplety BOŽENA 5+, muníciu a strelivo, systém protivzdušnej obrany S-300 a stíhacie lietadlá MiG-29​.

Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) vykonal na ministerstve obrany kontrolu s názvom Darovanie hnuteľného majetku vojenskej povahy Ukrajine za kontrolované obdobie rokov 2022 až 2023. Cieľom kontroly bolo overiť, či darovanie vojenského majetku Ukrajine prebiehalo v súlade s platnými právnymi predpismi. 

Podľa NKÚ poskytlo Slovensko na základe trinástich uznesení vlády pomoc v hodnote 666 431 699 eur. Ďalej uvádza, že v skutočnosti bola podľa údajov Ozbrojených síl SR poskytnutá vojenská pomoc v hodnote 698 365 696 eur. Rozdiel 31 933 997 eur hodnotil NKÚ SR ako „poskytnutie materiálu vojenskej povahy zo strany MO SR nad rámec schválených uznesení vlády SR“ (.pdf, s. 1).

Správa NKÚ uvádza, že Slovensko už získalo refundácie vo výške 82,1 milióna eur a celkovo by mohlo získať 327 miliónov eur, čo predstavuje 46,84 percent z celkovej hodnoty darovaného vojenského materiálu. Keďže Európska komisia plánuje audit poskytnutých prostriedkov z EPF, v budúcnosti môže dôjsť k zmenám vo výške refundácií (.pdf, s. 6).

Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Daniel Zmeko v rozhovore pre RTVS avizoval, že aj napriek rozsiahlej pomoci Slovenska Ukrajine, „armáda na tom nie je o nič horšie, ako bola pred 24. februárom 2022. Naopak je na tom lepšie.“ Ministerstvo obrany navyše konštatovalo, že poskytnutá pomoc brániacim sa Ukrajincom nemala na obranyschopnosť Slovenska žiaden vplyv. 

Časť pomoci tvorili napríklad stíhačky Mig-29, ktoré boli od augusta 2022 uzemnené, keďže ich údržbu vedeli zabezpečovať len ruskí technici, ktorí po februári 2022 opustili Sliač. Výcvik pilotov pre tieto lietadlá sa zastavil už v roku 2008. 

Bývalý minister obrany Sklenár na tlačovom brífingu v júni označil posledné roky za najreformenjšie v oblasti obrany. Vyzdvihol, že pomoc Ukrajine nejde na úkor obranyschopnosti Slovenska. Pomoc Ukrajine je podľa Sklenára pomocou aj pre Slovensko, nakoľko „najlepšou slovenskou obrannou politikou je mať na hranici stabilnú, prosperujúcu a mierovú Ukrajinu.“

Vysoký deficit nespôsobila vojenská pomoc Ukrajine 

Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sa verejné financie zhrošovali už od roku 2016, pričom výraznejšie tempo nabrali v roku 2019. 

Jednou z hlavných príčin vysokého deficitu sú opatrenia prijaté vládami od roku 2018, ktoré viedli k okamžitému zvyšovaniu výdavkov bez zodpovedajúceho krytia príjmami. Výrazné nárasty miezd vo verejnej správe, zdravotníctve a zavedenie nákladných sociálnych opatrení, ako napríklad 13. dôchodok, prispeli k zhoršeniu dlhodobej udržateľnosti verejných financií. 

Pred voľbami v roku 2020 boli prijaté ďalšie opatrenia, ktoré síce mali politickú podporu, no chýbala im finančná rovnováha, čo ešte viac zaťažilo rozpočet.  

K zhoršeniu stavu následne výrazne prispeli aj vonkajšie faktory. Pandémia covid-19 spôsobila obrovský výpadok príjmov a zvýšila výdavky na záchranu ekonomiky. 

Po nej nasledovala bezpečnostná a energetická kríza vyvolaná ruskou agresiou na Ukrajine, čo viedlo k nárastu výdavkov na obranu na 2 % HDP odvádzaných NATO a kompenzáciu vysokých cien energií. 

Vysoká inflácia v rokoch 2022 a 2023 navyše znížila reálnu hodnotu daňových príjmov a zároveň zvýšila výdavky na dôchodky a sociálne dávky.  

Hoci sa vlády v rokoch 2020 až 2023 pokúšali o konsolidáciu, veľká časť úspor bola spotrebovaná na financovanie nových výdavkov ako napríklad rodičovský dôchodok či zvyšovanie platov v zdravotníctve a školstve.

S nástupom štvrtej vlády Roberta Fica sa Slovensko odchýlilo od rozpočtového vývoja v EÚ. Kým počas pandémie bol deficit porovnateľný s európskym priemerom, ku koncu roka 2023 sa rozdiel medzi Slovenskom a EÚ prehĺbil.

Pôvodne plánované pomalé tempo konsolidácie, ktoré malo znižovať deficit o 0,5 % HDP ročne, sa ukázalo ako neudržateľné. Pokračovanie plošnej pomoci s energiami v čase, keď väčšina krajín EÚ podobné opatrenia už ukončila a zvýšenie 13. dôchodku prehĺbili rozpočtový problém. 

Vláda prijala balík opatrení za 2,7 miliardy eur, ktorý by mal v roku 2025 znížiť deficit z očakávaných 5,8 % HDP na 4,7 %, teda približne 6,6 miliardy eur. Podľa Inštitútu finančnej politiky sa verejné financie vyvíjajú hrošie a deficit bude na úrovni 5 % HDP. 

Slovensko bude musieť konsolidovať aj v nadchádzajúcom roku, pričom konsolidačné opatrenia by mali byť vo výške približne dve miliardy eur.