Aktualizované zdravotnícke predpisy boli na júnovom zasadnutí WHO v Ženeve prijaté konsenzom. Slovensko sa však ako jediná krajina od týchto predpisov disasociovala. Rusko a Argentína si vyhradili právo na prípadné rozhodnutie o implementácií vzhľadom na národnú suverenitu. Ostatné krajiny, vrátane Papui Novej Guinei a Afganistanu, implementáciu predpisov na národnej úrovni neodmietli, ako to urobilo Slovensko. I keď sa o predpisoch nehlasovalo, Slovensko ako jediná krajina svojim verbálnym postojom odmietla implementáciu aktualizovaných predpisov na národnej úrovni. Výrok preto hodnotíme ako ešte pravdivý.

Medzinárodné zdravotnícke predpisy (IHR) sú právne záväzné predpisy, ktoré vydáva Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Vznikli v reakcii na svetové pandémie a ich hlavným cieľom je zabezpečiť medzinárodnú spoluprácu pri prevencii a kontrole šírenia chorôb, ktoré môžu predstavovať riziko pre verejné zdravie.

Na zasadnutí WHO v Ženeve, ktoré sa koná pravidelne každý rok, tentokrát členské štáty prijali kľúčové zmeny IHR z roku 2005. Na stretnutí 1. júna sa členské štáty zároveň zaviazali dokončiť rokovania o globálnej pandemickej dohode do jedného roka, najneskôr do roku 2025, s možnosťou schválenia už v roku 2024.

Zmeny IHR boli prijaté konsenzom, teda bez hlasovania. Slovenská republika sa ako jediná krajina od týchto aktualizovaných predpisov verbálne disasociovala, teda dištancovala od ich prijatia. „Máme za to, že po dohode na finálnom znení balíka revidovaných článkov IHR nebol pre krajiny dostatočný časový priestor na podrobné preštudovanie zmien zapracovaných priamo na stretnutí,“ uvádza ministerstvo zdravotníctva na svojej webovej stránke.

Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková v rozhovore Naživo poznamenala, že v predpisoch bolo „mnoho nástrah, ktoré sme nemali vysvetlené, nemali sme ich odsúhlasené, nevedeli sme k ním zaujať stanovisko“ a uplatnili sme si výhradu, ktorú je potrebné do osemnástich mesiacov písomne potvrdiť. Podľa ministerky sme „viacej opatrní“ ako zvyšných vyše 190 krajín. 

Rusko a Argentína si vyhradili právo rozhodnúť o implementácii predpisov s ohľadom na národnú suverenitu. Ďalšie výhrady či verbálnu disasociáciu iných krajín oficiálne dokumenty zo zasadnutia nespomínajú.