Ján Mazák v článku pre denník Postoj kritizoval uznesenie Ústavného súdu, podľa ktorého člen súdnej rady nesmie byť odvolaný z pozície pred uplynutím jeho funkčného obdobia. Po voľbách v septembri 2023 nastúpila nová vládna garnitúra, ktorá odvolala členov súdnej rady vymenovaných predchádzajúcou vládou a na ich miesto dosadila svojich nominantov. Ján Mazák toto rozhodnutie kritizoval, vláde však vyčítal najmä to, že členov súdnej rady odvolala svojvoľne bez udania dôvodu. Členovia Súdnej rady SR sa menili aj za predchádzajúcej vlády, vtedy sa však svojich funkcií vzdali dobrovoľne, aj keď s odôvodnením, že im bolo ministerkou spravodlivosti oznámené, že už nemajú dôveru orgánu, ktorých ich do funkcie vymenoval. Výrok Romana Michelka preto hodnotíme ako pravdivý.

Súdna rada Slovenskej republiky je ústavný orgán sudcovskej legitimity a má viaceré významná kompetencie. Rozhoduje napríklad o tom, či uchádzači na post sudcu spĺňajú predpoklady, môže ovplyvniť zloženie výberových komisií, rozhodnúť o kariérnom postupe sudcu či sudkyne, či navrhnúť ministrovi spravodlivosti odvolanie predsedu súdu. Predseda súdnej rady, ktorý je volený spomedzi členov, môže na sudcov podávať disciplinárne návrhy.

Súdna rada má 18 členov, ktorých volia viaceré inštitúcie. Jedného sudcu volia spomedzi seba sudcovia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a sudcovia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ôsmich členov volia sudcovia všeobecných súdov a po troch členoch volí Národná rada SR, prezident a vláda (čl. 141a ods. 2 Ústavy SR).

V roku 2018 vydal Ústavný súd uznesenie (.pdf), podľa ktorého člen súdnej rady vymenovaný prezidentom, vládou alebo zvolený národnou radou nesmie byť odvolaný z tejto pozície pred uplynutím celého funkčného obdobia. 

Ján Mazák toto rozhodnutie v článku pre denník Postoj  v marci 2020 kritizoval. „Väčšina pléna bez bázne a hany zrušila uznesením PLz. ÚS 2/2018 časti konkrétnych článkov ústavy. V článkoch 86, 102 a 119 ústavy sa ustanovuje, že národná rada, prezident a vláda môžu odvolať člena súdnej rady. Toto oprávnenie najvyšších ústavných orgánov ústavný súd de facto, aj keď nie de iure, zrušil sporným stanoviskom,“ napísal v článku. Mazák dokonca konštatuje, že väčšina pléna týmto rozhodnutím konala a rozhodovala v rozpore s princípom právneho štátu a jej stanovisko je preto nelegitímne a svojvoľné. 

Mazák taktiež píše, že nová Národná rada a vláda by mali plne využívať svoje ústavné práva vrátane oprávnenia odvolať členov súdnej rady, zvolených či vymenovaných predošlou vládnucou garnitúrou.

V septembri po parlamentných voľbách získali väčšinu v parlamente strany Smer-SD, Hlas-SD a SNS a spolu zostavili vládnu koalíciu. Okrem iného získali aj možnosť nominovať do súdnej rady 6 členov - troch za vládu a troch a parlament. Menovať nových členov súdnej rady je však možné iba ak sú v súdnej rade ich miesta uvolnené, členovia teda museli byť odvolaní alebo sami odstúpiť.

Vláda SR už na svojom druhom zasadnutí 2. novembra 2023 odvolala troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky a vymenovala na ich miesto nových členov. Ján Mazák následne uverejnil na Denníku N článok, v ktorom sa k odvolaniu vyjadroval. 

Mazák vo svojom  článku kritizuje, že členovia Súdnej rady boli odvolaní bez udania dôvodu. „Je ozaj problematické prijať záver, podľa ktorého formulácia „kedykoľvek odvolať“ znamená odvolať aj bez dôvodov. Svojvoľne. Dôvodová správa k slovu „kedykoľvek“ síce uvádza, že znamená aj bez uvedenia dôvodov, to je však v príkrom rozpore s princípom právneho štátu a základným právom na dobrú správu verejných vecí,“ písal vtedajší predseda súdnej rady v článku.

Členka súdnej rady Marcela Kosová v reakcii Mazáka zverejnila na portály Právne listy článok, v ktorom ho kritizuje za údajnú názorovú nekonzistenciu pri vyjadreniach o odvolávaní členov Súdnej rady SR.

Mazák vo svojom článku taktiež opisuje svoju skúsenosť z nominácie do súdnej rady. Píše, že najprv kandidovať odmietol, pretože rešpektoval výklad Ústavného súdu zo septembra 2018, ktorý hovoril o tom, že člena súdnej rady nie je možné odvolať pred uplynutím jeho mandátu. Mazák podľa vlastných slov s kandidatúrou súhlasil až po tom, čo sa členovia nominovaní vládou a Národnou radou dobrovolne sa vzdali funkcie v súdnej rade. 

V marci 2020 sa v krátkom čase sa vzdalo funkcie v Súdnej rade SR päť jej členov. Išlo o dvoch nominantov Národnej rady Slovenskej republiky a troch členov, ktorých do funkcie členov súdnej rady vymenovala vláda.

Súdna rada zverejnila aj odôvodnenia všetkých piatich odchádzajúcich členov. Všetci členovia zhodne uviedli, že dôvodom ich odchodu je skutočnosť, že podľa ministerky už nemajú dôveru vládnej koalície či vlády. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková mi oznámila, že nemám dôveru vlády,“ uviedli traja nominanti vo vyhlásení.

Začiatkom marca 2024 odvolali poslanci Národnej rady SR z funkcie členov súdnej rady ďalších dvoch členov - Andreja Majerníka a Jána Mazáka.