V roku 2010 počas vlády Ivety Radičovej sa zlúčila Slovenská televízia a Slovenský rozhlas do jednej organizačnej jednotky, Rozhlas a televízia Slovenska. Dôvodom pre zlúčenie však bol zlý hospodársky stav televízie, nie zasahovanie do verejnoprávnosti a názorovej vyváženosti vysielania, výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.

Do roku 2010 pôsobili Slovenská televízia (STV) a Slovenský rozhlas (SRo) ako dve samostatné organizačné zložky. V roku 2010 došlo k zmene štruktúr verejnoprávneho média. Vtedajší minister kultúry Daniel Krajcer (SaS) 3. novembra 2010 predložil vláde návrh zákona o Rozhlase a televízii Slovenska (RTS), ktorý navrhoval zlúčenie STV a SRo do nového verejnoprávneho RTS. Hlavným dôvodom bol zlý stav hospodárenia v STV. Vtedajšie vedenie STV uviedlo, že v roku 2011 počíta v hospodárení s mínusom 37 miliónov eur. Krajcer tvrdil, že reforma zabráni ďalšiemu zadlžovaniu a štát tak mal spojením SRo a STV v roku 2011 ušetriť najmenej 1,65 milióna eur. 

Zákonom okrem spojenia televízie a rozhlasu došlo aj k organizačným zmenám. Po novom sa mal počet členov kontrolného orgánu z pôvodných 36 členov znížiť na deväť. Novú radu mali tvoriť traja odborníci na rozhlasové vysielanie, traja na televízne, dvaja na ekonómiu a jeden na právo.

Novým zákonom došlo aj k novej úprave voľby generálneho riaditeľa. Kým generálneho riaditeľa STV volila a odvolávala Rada STV a generálneho riaditeľa SRo volila a odvolávala Rozhlasová rada, generálneho riaditeľa RTV mal po novom voliť parlament verejným hlasovaním.

Parlament 30. novembra 2010 schválil v skrátenom legislatívnom konaní vznik RTS hlasmi 77 poslancov. Za návrh zákona hlasovali takmer všetci poslanci klubov SDKÚ-DS, SaS, KDH a Mmost-HÍD a šesť z celkových deväť poslancov SNS. Proti hlasovali len poslanci klubu Smer-SD. RTVS vznikla k 1. januáru 2011.

Nový zákon sa nevyhol ani kritike. Sám navrhovateľ zákona minister Krajcer uznal, že „situácia, v ktorej sa nachádza predovšetkým Slovenská televízia, je neštandardná a takéto situácie si vyžadujú rýchle a razantné riešenia“. Zdôraznil však, že ide len o „základné legislatívne nastavenie celého procesu“ a politizáciu verejnoprávneho média odmietol. 

Vedenie STV rozhodnutie akceptovalo, avšak hovorca STV Peter Susko v stanovisku televízie uviedol: „Napriek tomu vyjadruje ľútosť nad tým, že politika dnes zvíťazila nad vecným a konštruktívnym hľadaním riešení."

Zákon, ktorým sa opäť mení organizačná štruktúra verejnoprávneho média, schválila návrh ministerky kultúry Šimkovičovej 24. apríla 2024 Ficova vláda. Zákonom by sa mala zrušiť RTVS v súčasnej podobe. Verejnoprávne vysielanie by mala zabezpečovať Slovenská televízia a rozhlas (STVR). Ministerka a Šimkovičová na tlačovej konferencii uviedla, že „jedným z hlavných atribútov bude, že do názvu vraciame prídavné meno slovenský, ktorý deklaruje jednoznačný národný a štátutvorný charakter verejnoprávneho vysielateľa.“  (0:23)

Hlavnými orgánmi STVR by podľa návrhu zákona mala byť deväťčlenná rada a generálny riaditeľ (.pdf, s. 6). Ministerka kultúry nominuje štyroch členov rady na základe výberového konania, z toho „troch členov rady vymenúva a odvoláva z radov odborníkov v oblasti médií a audiovízie, ekonómie, práva alebo informačných technológií a jedného člena rady vymenúva a odvoláva na návrh ministra financií Slovenskej republiky z radov odborníkov v oblasti ekonómie“ (.pdf, s. 8). Piatich členov rady „volí a odvoláva parlament nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov“ na základe návrhu kandidátov príslušného parlamentného výboru. Voľba v parlamente by sa mala uskutočniť tak, aby sa členom rady stal jeden odborník v oblasti televízneho vysielania, jeden odborník v oblasti rozhlasového vysielania, jeden odborník v oblasti ekonómie, jeden odborník v oblasti práva a jeden odborník v oblasti informačných technológií . Za odborníka sa na účely vykonávania nového zákona bude považovať “fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a najmenej päť rokov odbornej praxe“ (.pdf, s. 8).

Generálneho riaditeľa by mala po novom voliť rada STVR (.pdf, s. 6). Podľa návrhu zákona bude mať STVR taktiež povinnosť v televíznom i rozhlasovom vysielaní zaradiť v čase od 23.30 h do 00.30 h štátnu hymnu SR (.pdf, s. 5). 

​Zákon tiež navrhuje vznik deväťčlennej etickej komisie ako poradného orgánu rady. Komisia by mala zaujímať stanoviská k dodržiavaniu štatútu programových pracovníkov, ďalších tvorivých pracovníkov a spolupracovníkov Slovenskej televízie a rozhlasu a iných etických princípov zamestnancami Slovenskej televízie a rozhlasu a externými spolupracovníkmi Slovenskej televízie a rozhlasu pri výkone ich činnosti a navrhovať príslušné opatrenia s cieľom zabezpečiť ich dodržiavanie (.pdf, s. 18). 

Členov etickej komisie menuje predseda rady STVR. V deväťčlennej etickej komisii by podľa návrhu zákona mal byť 

1. jeden člen nominovaný registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami v Slovenskej republike, 

2. jeden člen za oblasť ochrany záujmov národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky nominovaný poradným orgánom vlády Slovenskej republiky pre oblasť ochrany práv osôb patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám, 

3. jeden člen za oblasť ochrany záujmov osôb so zdravotným postihnutím nominovaný komisárom pre osoby so zdravotným postihnutím, 

4. jeden člen nominovaný Slovenským olympijským a športovým výborom, 

5. jeden člen nominovaný zástupcami celoštátnych reprezentatívnych záujmových združení právnických osôb združujúcich samosprávne kraje, mestá alebo obce, 

6. jeden člen nominovaný Maticou slovenskou, 

7. jeden člen nominovaný Slovenskou akadémiou vied, 

8. jeden člen nominovaný právnickou osobou s celoštátnou pôsobnosťou zastrešujúcou detské a mládežnícke organizácie,

9. jeden člen reprezentujúci novinársku profesiu nominovaný celoštátnym reprezentatívnym výkonným orgánom samoregulácie na ochranu novinárskej etiky (.pdf, s. 19)

Dôvodová správa k novému zákonu uvádza ako hlavné dôvody dôvody zriadenia STVR neobjektívnosť a „názorovo unifikované prostredie s veľkým zúžením oponentúry a tvorivej diskusie, čo viedlo k postupnému vytláčaniu až odstráneniu plurality v tvorbe, k presadzovaniu jednotného názoru, ale najmä k úplnému potlačeniu serióznej vnútornej diskusie a prezentácii rozličných názorov a postojov“.

Súčasné vedenie RTVS považuje nový zákon za snahu o ovládnutie verejnoprávneho média. Vo vyjadrení RTVS sa uvádza, že „Doteraz však zo strany MK SR neboli uvedené žiadne konkrétne výhrady podložené dôkazmi, že RTVS si neplní svoje zákonné povinnosti.“ RTVS tiež poznamenáva, že „nominácia a voľba členov novej Rady bude podľa návrhu zákona vo veľkej miere v rukách vládnucej politickej moci.“ Súčasné vedenie RTVS vidí tiež problém v možnom zásahu do programového vysielania. „Navrhované zriadenie Programovej rady, ktorá má posudzovať a kontrolovať program Slovenskej televízie a rozhlasu a dohliadať na dodržiavanie verejnoprávneho charakteru vysielania, by bolo výrazným zásahom do fungovania a nezávislosti verejnoprávneho média,“ uvádzajú v stanovisku. Po kritike programovej rady ju v schválenom návrhu zákona nahradila etická komisia, ktorá bude mať poradný hlas. Manažment RTVS vo svojom stanovisku označil túto zmenu za účelovú a v rozpore s legislatívou.

 Vyjadrenie Michelka pre Demagog.sk z 9. 5. 2024:

“Čo sa týka zlúčenia STV a SRo, bolo to krajne účelové zlúčenie, ktoré bolo motivované jediným cieľom. Odstrániť nepohodlného riaditeľa Štefana Nižnanského. O tom, že dôvody boli ekonomické, tomu neveril absolútne nikto, a každý, kto to tvrdil, bol na smiech a mal punc mega luhára. Takže ten argument, ktorý ste použili na obhajobu tejto účelovej legislatívy, z vás robia buď krajne naivných ľudí, alebo vedomých luhárov, ktorí nekriticky opakujú zjavné lži.”