Európska komisia koncom roka 2023 predstavila balíček opatrení na ochranu demokracie, v rámci ktorého navrhla aj novú smernicu ohľadom registrácie finančných príspevkov zo zahraničia.  Pripravovaná legislatíva na úrovni EÚ sa v podstatných detailoch líši od návrhu zákona o „organizáciách so zahraničnou podporou” od predkladateľov Rudolfa Huliaka, Dagmar Kramplovej a Adama Lučanského, a preto tvrdenie ministra Druckera, že EÚ pripravuje podobnú legislatívu, hodnotíme ako zavádzajúce. 

Komisárka pre Hodnoty a Transparentnosť, Věra Jourová, a komisárka pre Demokraciu a demografiu, Dubravka Šuica, predstavili 12. decembra 2023 na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu balík legislatívnych opatrení, ktoré majú posilniť schopnosť EÚ brániť sa pred negatívnym vplyvom aktérov tretej strany. Okrem pokračujúcej vojny na Ukrajine a potenciálnej hrozby ruského ovplyvňovania európskych záležitostí bol balíček reakciou aj na kauzu „Qatargate”, ktorá v roku 2022 otriasla Bruselom. V kauze boli zainteresovaní europoslanci, ktorí mali byť finančne podporovaní Katarom, Marokom a Mauritániou. Uvedené krajiny mali europoslancov sponzorovať výmenou za tlmenie kritiky stavu ľudských práv zo strany EÚ. 

Navrhovaná smernica členským štátom ukladá povinnosť viesť národný register organizácií, v ktorých budú zaznamenané finančné čiastky prijaté z krajín tretej strany. Pri nesplnení tejto povinnosti bude fyzická osoba pokutovaná vo výške 1000 eur a organizácia vo výške 1 % ročného obratu, pričom predkladateľky podčiarkli, že smernica nevytvára žiadnu trestnoprávnu zodpovednosť.  

Pre porovnanie, podľa slovenského návrhu zákona, ktorého predkladateľmi sú Rudolf Huliak, Dagmar Kramplová a Adam Lučanský, organizácie, ktoré príjmu zo zahraničia sumu vyššiu ako je päť tisíc eur, sa budú musieť označovať ako „organizácie so zahraničnou podporou". Organizácia poberajúca finančné prostriedky zo zahraničia bude musieť toto označenie neustále uvádzať za svoj názov.

Tento návrh, podobne ako ten celoeurópsky, ukladá týmto organizáciám povinnosť viesť o finančných zdrojoch prijatých zo zahraničia záznamy v národnom registri. Avšak narozdiel od návrhu Európskej komisie, ktorá pri nesplnení povinnosti uloží organizáciám peňažnú sankciu, v slovenskom návrhu sa uvádza, že príslušné ministerstvo organizáciu môže rozpustiť, pokiaľ si podľa neho dostatočne nesplnila vykazovaciu povinnosť. 

Po podpise koaličnej zmluvy sa predseda vlády Robert Fico vyjadril: „Skončila [sa] éra, keď v tejto krajine vládli mimovládne organizácie,”. Robert Fico sa zároveň uviedol, že návrh o MVO sa podobá na ten od USA z roku 1938. Návrh z USA z roku 1938 ale hovoril o tom, že cieľom je, aby organizácie mali transparentné financovanie, aby verejnosť a vláda Spojených štátov mohli kontrolovať zdroje a hodnotenie informovanosti týchto subjektov. Tento zákon sa podľa advokáta Branislava Weltera sťahuje primárne na právnické osoby. Nikto ich ale nenútil, aby sa nálepkovali ako zahraniční agenti.

Podobný zákon majú v Rusku a v Maďarsku. V Maďarsku bol tento zákon schválený v roku 2017 a podľa Súdneho dvora Európskej únie bol v rozpore s právom EÚ. V prípade, ak by boli MVO v Maďarsku financované zo zahraničia, sú povinné nahlásiť, registrovať či zverejňovať údaje. Pri nesplnení hrozí dotknutému subjektu a osobám sankcie.  V Rusku sú zahraniční agenti osoby, ktoré sú „pod vplyvom zahraničia" a dostávajú podporu, sú kritikmi Vladimíra Putina, ľudskoprávni aktivisti alebo aj novinári financovaní zo zahraničia. 

Vyjadrenie Tomáša Druckera pre Demagog.sk z 6. 5. 2024:

„Podľa zverejnených dokumentov je pripravená smernica EP a Rady, ktorá by mala byť prijatá v júni a zavádza spoločné harmonizované pravidlá v tejto oblasti. Práve preto nevidím dôvod na národnú reguláciu.”