Na organizáciu slovenského predsedníctva v Rade EÚ sa viaže kauza kontroverznej zákazky agentúre, ktorá pripravovala galavečer. Ivan Korčok pôsobil v čase slovenského predsedníctva na ministerstve zahraničných vecí ako štátny tajomník a v rokoch 2015 a 2016 vykonáva rôzne úlohy spojené s prípravou predsedníctva. Keďže nám ministerstvo neodpovedalo na otázky ohľadom pôsobenia Ivana Korčoka a z verejných informácii nie je možné zistiť, na ktoré rozhodnutia mal vplyv, hodnotíme jeho výrok ako neoveriteľný.

V Európskej únii existuje systém tzv. rotujúceho predsedníctva, ktorý zaručuje, že vedenie zasadnutí sa strieda medzi členskými štátmi EÚ každých 6 mesiacov. Slovensko predsedalo Rade EÚ v druhom polroku 2016. 

Ivan Korčok pôsobil počas slovenského predsedníctva na ministerstve zahraničných vecí ako štátny tajomník. V rokoch 2015 až 2016 vykonával funkciu splnomocnenca vlády SR pre predsedníctvo SR v Rade EÚ, v roku 2016 bol poverený vládou SR zastupovať SR pri vykonávaní predsedníctva v Rade EÚ ako „Ministre délégué“.

Na slovenské predsedníctvo sa viaže aj kauza kontroverznej zákazky týkajúca sa galavečera k uvedeniu loga slovenského predsedníctva, ktoré sa konalo pod záštitou ministerstva zahraničia. 

Na podozrivé obstarávanie v hodnote státisícov eur vtedy upozornila whistleblowerka a bývalá zamestnankyňa ministerstva Zuzana Hlávková. Hlávková tvrdila, že pri príprave podujatí na predsedníctvo Slovenska v Rade Európy sa šafárilo s verejnými zdrojmi a obchádzal sa zákon, a to všetko s vedomím ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka.

S kauzou sa Korčokovo meno spája najmä kvôli jeho pozícii na ministerstve a tomu, že komunikoval v mene ministerstva v niektorých otázkach spojených s kauzou. Korčok sa vtedy vyjadril, že ministerstvo zahraničných vecí podľa zákona nemôže zverejniť informácie o firmách, ktoré boli s Agentúrou Evka v súťaži, pretože tieto firmy si to neželajú. Zároveň tvrdil, že postup ministerstva, po prevalení kauzy, bol v súlade so zákonom. 

Zuzana Hlávková vo svojom blogu taktiež spomína, že Ivanovi Korčokovi a ministrovi Lajčákovi adresovala pri jej odchode list, ktorého cieľom bolo upozorniť vedenie ministerstva na konanie na sekretariáte predsedníctva. Po odoslaní listu sa Hlávková mala ešte stretnúť osobne aj s ministrom Lajčákom.

Korčok v rozhovoroch pre médiá v roku 2024 uvádzal, že zákazky išli mimo neho. „Svedomie mám čisté,“ povedal napríklad vo februári 2024 pre Refresher. Inak to vníma Hlávková, ktorá na kauzu upozornila, pre Denník N začiatkom marca 2024 uviedla, že bol zodpovedný politicky aj formálne: „Takáto zákazka nemohla byť interne schválená bez súhlasu Korčoka. Tak boli nastavené procesy na ministerstve,“ vysvetlila v rozhovore. „O tom, že zákazka je ušitá na mieru Evke a že je to podvod, Ivan Korčok určite vedel. Bola to verejná informácia medzi ľuďmi, ktorí boli v užšom okruhu tímu predsedníctva. Ak sme to vedeli my, vedel to aj on.“

Hlávková sa dotkla aj posledných mediálnych vyjadrení Korčoka: „Nie je pravdou, že rozhodovanie o zákazkách vrátane takej veľkej ako predstavenie loga šlo mimo jeho štruktúry, ako dnes tvrdí v rozhovore pre Refresher. Zbavuje sa zodpovednosti, čo je nedôstojné.“ Dodala však, že podľa jej názoru to nebol on, kto agentúru Evka presadzoval alebo by z organizácie podujatí nejako – napríklad finančne – profitoval, „No faktom je, že proti týmto zákazkám ani príliš nebojoval a s tichým alebo vysloveným súhlasom ich nechal ministerstvom prejsť.“

Ivan Korčok sa pri overovaní obsahovo rovnakého výroku dňa 1. februára 2024 pre Demagog.sk vyjadril nasledovne: „Platí, že na rozhodovanie o výbere agentúry som nemal žiadny vplyv a rovnako som nerozhodol o samotnej zákazke.”