Prokurátor špeciálnej prokuratúry Harkabus, predsedníčka Úradu na ochranu oznamovateľov Dlugošová aj advokát vyšetrovateľov Kubina hodnotia konanie ministra vnútra Šutaja Eštoka ako v rozpore so zákonom o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Minister Šutaj Eštok po nástupe do funkcie pozbavil výkonu v štátnej službe šiestich príslušníkov Policajného zboru okolo Jána Čurillu. Týmto, ale aj ďalším príslušníkom Policajného zboru pridelil Úrad na ochranu oznamovateľov status chránených oznamovateľov.

V prípade vyšetrovateľov, ktorých sa týka rozkaz ministra vnútra o pozbavení funkcie, rozhodol o udelení statusu prokurátor ŠP Matúš Harkabus. Prokurátor vyhodnotil, že boli splnené dve základné podmienky na poskytnutie ochrany, akými sú existencia kvalifikovaného oznámenia a podaná žiadosť oznamovateľa o poskytnutie ochrany. 

Harkabus v rozhovore pre denník SME poznamenal, že podľa zákona o ochrane oznamovateľov môže zamestnávateľ urobiť právny úkon alebo vydať rozhodnutie v pracovnoprávnom vzťahu voči chránenému oznamovateľovi, na ktorý oznamovateľ nedal súhlas, len so súhlasom úradu na ochranu oznamovateľov, k čomu v tomto prípade nedošlo. Skutočnosť, že „právny úkon, na ktorý úrad neudelil súhlas, je neplatný” je priamo uvedená aj v samotnom zákone.

Predsedníčka Úradu na ochranu oznamovateľov Zuzana Dlugošová poznamenala, že ak zamestnávateľ uskutoční pracovnoprávny úkon bez súhlasu úradu, je tento akt neplatný a zamestnávateľovi hrozí finančná pokuta. 

Ako nezákonné hodnotí toto konanie aj advokát vyšetrovateľov Peter Kubina. Ten voči rozkazu ministra vnútra podal rozklad, v ktorom v niekoľkých bodoch odôvodňuje nezákonný postup Šutaja Eštoka. 

Šutaj Eštok okrem vyšetrovateľov pozbavil funkcie aj prvého viceprezidenta Kišša, ktorý bol taktiež chráneným oznamovateľom. V jeho prípade už rozhodol aj mestský súd Bratislava IV, že konanie ministra vnútra bolo nezákonné.