Na bieloruskej hranici sa uskutočnilo viacero rokovaní, prvé z nich už pár dní po začiatku invázie pri rieke Pripiať. Rokovanie sa skončilo návratom delegácií do hlavných miest a ochotou stretnúť sa pri ďalšom kole rokovaní. 

Druhé kolo sa uskutočnilo na hraniciach Bieloruska a Poľska. Ukrajina po rokovaní uviedla, že nedosiahla želaný výsledok. Obe strany sa dohodli na bezpečnej evakuácii civilistov. 

7. marca 2022 sa tam odohralo aj tretie kolo rokovaní. Výsledkom bola dohoda o zastavení paľby a vytvorení humanitárnych koridorov v niektorých mestách. Avšak ešte v ten istý deň obvinila Ukrajina ruskú stranu z pokračujúceho ostreľovania ukrajinských miest.

Ďalšie stretnutia, už aj na úrovni ministrov zahraničia, sa uskutočnili v tureckom Istanbule.

Po objavení masových hrobov a vojnových zločinov, ktorých sa dopustila ruská armáda v Buči či Irpini, sa zmenila dynamika mierových rokovaní. V prvých dňoch Zelensky neodmietal ich pokračovanie, s každým ďalším objavením ruských zverstiev však klesla šanca na ich obnovenie. Dôvodom bolo aj znechutenie (.pdf, s. 4) ukrajinskej verejnosti a západných krajín.

Koniec politických rokovaní o mieri či prímerí naznačil ukrajinský vyjednávač Michajlo Podoľak v máji 2022 na Twitteri. Neskôr to oznámil aj Zelensky s tým, že mierové rokovania nemôžu pokračovať dokedy Rusko nevráti okupované územia Ukrajine.

Aj po dočasnom ukončení mierových rokovaní pokračovali stretnutia medzi oboma stranami týkajúce sa humanitárnych otázok či výmeny vojnových zajatcov (.pdf, s. 4).

Výrok hodnotíme ako pravdivý. Objavenie masových hrobov a vojnových zločinov v Buči a Irpini skutočne stálo za zmenou dynamiky mierových rozhovorov, čo nakoniec viedlo k ich ukončeniu.