Slovensko je štátom s suverénne najvyššou mierou chybovosti pri čerpaní eurofondov. Neznamená to však, že krajina o (všetky) tieto peniaze sprevádzané nezrovnalosťami prišla. Keďže Veronika Remišová posúva to, čo fakty dovolia povedať resp. vyvodzuje z nich prehnaný záver, hodnotíme jej tvrdenie ako zavádzajúce.  Podľa správy Európskeho úradu boja proti podvodom (OLAF) bol finančný dopad výšky nezrovnalostí / korekcií, ktoré našli vnútroštátne slovenské audity v eurofondových projektoch rokov 2015 až 2019, v pomere k zmluvným podmienkam 21 percent.   Slovensko tak bolo s ďalekým odstupom najhoršou krajinou, priemer EÚ 27 bol 1,91 percent.  Želmíra Hybská z kontaktného útvaru OLAF na Slovensku pre portál Euractiv uviedla, že dôvodom vysokej miery nezrovnalostí je „robustný systém nahlasovania nezrovnalostí na OLAF zo strany slovenských úradov,” ktoré tak robia aktívnejšie ako iné krajiny. Hybská tiež upozornila na to, že údaj 21 percent neznamená, že by Slovensko prišlo o štvrtinu z eurofondov. „Prevažná väčšina podvodných nezrovnalostí za programové obdobie 2014 až 2020, ktoré boli oznámené na OLAF, je objavených „pred platbou“, čo znamená, že ešte nedošlo k deklarovaniu výdavkov na Európsku komisiu a teda nevznikol záväzok voči Európskej komisii. Inak povedané, nezrovnalosť bola zistená ešte pred samotnou implementáciou projektu,” uviedla.  Rovnako tak sa podľa Hybskej nedá povedať, že na Slovensku je najvyššia miera podvodov v EÚ. V roku 2019 bolo zo 134 hlásených nezrovnalostí 16 hlásených ako podvodných.  Po zistení nezrovnalostí OLAF prípady vyšetruje, na konci Európskej komisii odporúča vrátenie financií do rozpočtu EÚ. V rokoch 2015 až 2019 vydal OLAF v prípade Slovenska 13 takýchto odporúčaní, čo predstavovalo 0,53 % z čerpaných eurofondov.