Tak Sme rodina aj strana Za ľudí deklarujú členstvo Slovenska v EÚ (a Nato) ako pilier zahraničnopolitickej orientácie, v konkrétnostiach -  v miere náklonnosti a hĺbke týchto spoluprác sa však výrazne líšia. Tvrdenie Veroniky Remišovej preto hodnotíme ako pravdivé. Sme rodina Sme rodina vo svojom predvolebnom programe uvádza, že chcú urobit' audit členstva Slovenska v Európskej únii.  „Audit (...) potrebujeme nielen kvôli tomu, aby sme vedeli jasne a na základe overených údajov povedať, čo nám členstvo v EÚ dalo a čo nám vzalo. Potrebujeme ho predovšetkým kvôli tomu, aby sme vedeli pomenovať záujmy Slovenskej republiky v EÚ….” Boris Kollár v roku 2019 uviedol, že európsky dom chcú „opraviť - nie zbúrať.” Podpredseda hnutia Milan Krajniak v roku 2016 povedal, že ak príde snaha o centralizáciu EÚ a Slovensko už nebude môcť ovplyvniť takmer nič, malo by spolok opustiť. Podobne sa vyjadril aj Kollár.  Za ľudí “...dnes, už z pozície členského štátu, musíme zabojovať o zdravie a o prežitie EÚ a Aliancie,” píše strana vo svojom predvolebnom programe 2020.  Za najväčšie problémy Únie považuje slabú dôveru v inštitúcie. Podľa strany k tomu prispieva klesajúca solidarita medzi krajinami a byrokracia v európskych inštitúciách.  Analýza zahraničnej politiky  Zahraničnopolitickú orientáciu strán Za ľudí a Sme rodina - ich postoj k EÚ - skúmali aj politológovia z Univerzity Komenského Marta Králiková, Aneta Világi a Pavol Baboš.  Pri strane Sme rodina zistili sklon k mäkkému euroskepticizmu - a teda k spochybňovaniu dnešného stavu integrácie, rušeniu niektorých inštitúcií a snahe o návrat niektorých kompetencií národným štátom.  Strana je - spolu s krajne pravicovým Národným frontom Marine Le Pen-ovej, rakúskou FPÖ či nemeckou AfD -  členom Hnutia Európa národov a slobody, ktoré chce okrem iného zmenšiť vplyv Bruselu na rozhodovanie národných štátov.   Stranu Za ľudí, naopak, výskumníci označili za stranu, ktorá má tendenciu podporovať postupnú európsku integráciu.