Ústavný súd v roku 2011 skonštatoval, že dôsledkom opatrení predsedu Najvyššieho súdu bola nezákonná výmena troch sudcov dovolacieho senátu v kauze Tipos. Nie je známe, kto z členov pôvodného či nového senátu ako hlasoval, senáty však vo veci vydali rozdielne rozhodnutia. Tvrdenie Alojza Hlinu preto hodnotíme ako ešte pravdivé.  Kauza siaha ešte do roku 2000, kedy Športka žalovala Tipos kvôli tomu, že neoprávnene používal mená jej lotérií.  Po viacerých kolách súdnych sporov dovolací senát Najvyššieho súdu v roku 2010 preskúmaval správnosť postupu Krajského súdu a rozhodol, že Tipos musí zaplatiť cyperskej firme Lemikon Limited, ktorá spor za Športku prevzala, 14 miliónov eur. V časti rozhodnutia prípad vrátil na prvostupňový súd. Tipos sa následne obrátil na Ústavný súd. Ústavný súd v októbri 2011 na základe opatrenia predsedu Najvyššieho súdu o.i. zistil, že „v senáte, ktorému bola vec pridelená na konanie a rozhodnutie, boli nahradené (dve) členky senátu”.  Z ďalšieho opatrenia ústavní sudcovia zistili, že bol „vypustený sudca najvyššieho súdu (..) a nahradený sudkyňou najvyššieho súdu (...).” Ústavný súd skonštatoval, že „zmeny v personálnom obsadení senátu najvyššieho súdu prejednávajúceho sťažovateľkinu vec opísaným zákonným pravidlám a záruke základného práva na zákonného sudcu nezodpovedali.”  Keďže vo veci podľa súdu konali aj „nezákonní sudcovia” a ich postup „mal reálny vplyv na rozhodnutie”, bolo ich rozsudkom porušené základné právo Tiposu na zákonného sudcu.  Predsedom Najvyššieho súdu v čase vydania sporných opatrení bol Štefan Harabin.  Po rozhodnutí Ústavného súdu dostali prípad pôvodní sudcovia. V roku 2015 zrušili rozsudok, podľa ktorého mal Tipos zaplatiť 14 miliónov eur a prípad vrátili na Krajský súd, aby ho rozhodol nanovo.  Výrok týkajúci sa kauzy Tipos Demagóg.SK už v minulosti overoval. Venuje sa mu aj Inštitút SGI v analýze z roku 2013.