Je pravda, že doba, Kiskovým odmietnutím vymenovať nových sudcov Ústavného súdu (ÚS) v júli 2016 a ich vymenovaním v decembri 2017 uplynul približne rok a pol. Takisto je pravdivá časť výroku o odporúčaní Benátskej komisie. Čo sa týka nálezu ÚS, na ten Kiska reagoval a za týždeň nových ústavných sudcov vymenoval. Výrok teda považujeme za zavádzajúci.  Podobný typ výrokov Demagog.SK overoval už viackrát. Pre úplnosť hodnotenie dopĺňame o chronológiu volieb ústavných sudcov obsiahnutú v hodnotení iného výroku Zuzany Čaputovej.  Prezident Kiska 10. júla 2014 zo šiestich kandidátov vymenoval iba jednu sudkyňu a Ústavný súd ostal približne tri roky nekompletný. V decembri 2015 parlament zvolil ďalších dvoch kandidátov na sudcov ÚS (Janu Laššákovú a Mojmíra Mamojku). Prieťahy pokračovali v júli 2016, kedy prezident opäť odmietol vymenovať navolených kandidátov. Tomu predchádzalo rozhodnutie ÚS z októbra 2015, ktorý odmietol žiadosť prezidenta o výklad ústavy, či musí, alebo nemusí vymenovať zo zvolených kandidátov na ústavných sudcov. V zdôvodnení však napísal, že by mal vybrať zo všetkých, ktorých parlament zvolil. Čo sa týka odporúčania Benátskej komisie, do podrobnosti sme sa mu venovali už napríklad v hodnotení výroku Róberta Madeja. O stanovisko komisie k otázkam týkajúcim sa vymenovania ústavných sudcov požiadal prezident Kiska už koncom roka 2016. Komisia nechcela zasahovať do vnútorných záležitostí, avšak vo svojom stanovisku z marca 2017 zvýraznila, že situáciu je potrebné riešiť a vyzvala na rešpektovanie rozhodnutí ústavného súdu. Výslovne však nedeklarovala, čo konkrétne prezident robiť má, respektíve nemá. Senát Ústavného súdu 6. decembra 2017 rozhodol o tom, že prezident Kiska opakovaným odmietnutím výberu troch ústavných sudcov z kandidátov, ktorých mu navrhol parlament, pochybil. Mal tým porušiť základné právo kandidátov na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok. Senát ÚS rovnako prezidentovi prikázal, aby opäť konal a rozhodol tak, že z dostatočného počtu kandidátov zvolených parlamentom vymenuje troch ústavných sudcov. Ústavný súd v decembri 2017 rozhodoval o sťažnostiach Evy Fulcovej, Miroslava Duriša, Juraja Sopoligu, Jána Bernáta a Jany Laššákovej. Prví traja si takýto verdikt vypočuli v Košiciach už v marci 2015, no prezident ich aj tak nevymenoval. Benátska komisia sa 8. až 9. decembra 2017 oboznámila s nálezom I. senátu ÚS vo veci týkajúcej sa sťažnosti nevymenovaných kandidátov na ústavných sudcov. „Jedným z hlavných odporúčaní Benátskej komisie je najmä v dlhodobom horizonte zaviesť kvalifikovanú väčšinu, aby sa tak zaistila väčšia zhoda pri výbere sudcov, ďalej aby sa zástupca prezidenta aktívne podieľal už na preverovaní kandidátov na sudcov v parlamente, aby tak prezident mohol vyjadriť svoje výhrady ešte pred voľbou sudcov," konštatoval člen Benátskej komisie Rudolf Dürr. „Základné právo na prístup k voleným a iným verejným funkciám piatich kandidátov na post sudcov Ústavného súdu bolo porušené a prvý senát prikázal prezidentovi vymenovať troch sudcov z dostatočného počtu kandidátov na tieto uvoľnené miesta. Uvidíme teda, či sa prezident týmto odporúčaním bude riadiť," pokračoval. Po troch rokoch sporov o menovanie ústavných sudcov prezident Andrej Kiska rezignoval. 14. decembra 2017 vymenoval nových ústavných sudcov. Jana Laššáková, Mojmír Mamojka a Miroslav Duriš doplnili tri neobsadené miesta, čím bol ÚS opäť v kompletnom zložení. Kiska rozhodnutie ÚS, ktoré predchádzalo vymenovaniu kandidátov, do značnej miery kritizoval, avšak rozhodol sa ho rešpektovať. Kiska ich nález označil ako svojvoľný, plný formálnych chýb a ako prejav pohŕdania ústavou. Napriek tomu sa však rozhodol sudcov menovať, lebo už vyčerpal všetky možnosti, ktoré mal.