DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií

Zuzana Čaputová

Nestraníci

...doposiaľ všetci prezidenti mali k dispozícii dvojnásobný počet na počet uprázdnenych miest (ústavných sudcov, pozn.).

Čaputová a Pellegrini v Na telo - 10.06.2019
Pravda

Na základe uznesení Národnej rady a mediálne známych informácii o v minulosti uskutočnených voľbách ústavných sudcov výrok hodnotíme ako pravdivý. V histórií Ústavného súdu sa až do aktuálneho prípadu, kedy Národná rada nebola schopná zvoliť dostatočný počet kandidátov, nestalo, aby prezident vymenoval iba časť ústavných sudcov z menšieho počtu navrhnutých kandidátov. Národná rada síce v minulosti opakovane mala problém zvoliť dostatočný počet kandidátov včas, ale prezidenti vždy s vymenovaním sudcov čakali na dodanie kompletného zoznamu kandidátov (dvojnásobného oproti počtu potrebných sudcov). Historicky prvých desiatich ústavných sudcov vymenoval 21. januára 1993 predseda vlády Vladimír Mečiar ako zastupujúci prezident (prezident Michal Kováč bol zvolený 15. februára a inaugurovaný 2. marca 1993). Na výber mal vtedy z dvadsiatich kandidátov, konkrétne devätnástich zvolených tajným hlasovaním v dvoch kolách 18. a 19. novembra 1992 a jedného dodatočne zvoleného kandidáta 22. decembra. Sudca Miloš Seeman sa v novembri 1996 vzdal funkcie, na vymenovanie nového ústavného sudcu parlament navrhol prezidentovi 7. februára 1997 dvoch kandidátov, pričom prezident 1. marca 1997 vymenoval Ľubomíra Dobríka. V druhom funkčnom období bolo vymenovaných 9 nových sudcov 20. respektíve 22. januára 2000. Parlament najprv 16. septembra 1999 zvolil šestnásť kandidátov, v opakovanej voľbe z 20. októbra vybral len jedného kandidáta a doplniť potrebný počet osemnástich kandidátov sa podarilo až voľbou z 2. novembra 1999. Po vypršaní prvého sedemročného mandátu sudcu Dobríka sa parlamentu nepodarilo zvoliť dvoch kandidátov naraz, 12. decembra 2003 poslanci zvolili prvého a 4. februára 2004 druhého kandidáta. V roku 2002 nadobudla účinnosť novela zákona č. 90/2001 Z. z., ktorou bol počet ústavných sudcov zvýšený z desiatich na trinásť. Troch nových sudcov vtedy prezident Schuster vyberal zo šiestich kandidátov navrhnutých Národnou radou. V roku 2007 začalo tretie funkčné obdobie Ústavného súdu, 12. februára prezident Gašparovič vymenoval deväť nových sudcov spomedzi osemnástich kandidátov. Ústavný súd vtedy po postupných odchodoch troch sudcov a skončení mandátu ďalších šiestich od 22. januára fungoval iba so štyrmi sudcami a čakalo sa na zvolenie posledného osemnásteho kandidáta Národnou radou. Po skončení mandátu troch sudcov sa parlamentu opäť nepodarilo zvoliť potrebný počet kandidátov na prvýkrát. Prezident Kiska 10. júla 2014 zo šiestich kandidátov vymenoval iba jednu sudkyňu a Ústavný súd ostal približne tri roky nekompletný. Po rozhodnutí Ústavného súdu o tom, že je prezident povinný vymenovať z kandidátov už navrhnutých parlamentom aj zvyšných troch sudcov (dva mandáty, ktoré ostali voľné a jeden novo uvoľnený) Kiska v decembri 2017 vymenoval troch sudcov spomedzi siedmich postupne zvolených kandidátov.

Dátum zverejnenia analýzy: 10.06.2019
success
error