Výrok Zuzany Čaputovej o jasnej deklarácii prozápadnej či proeurópskej orientácii SR hodnotíme v prípade oboch dokumentov ako pravdivý.

Čo sa týka Programového vyhlásenia vlády na roky 2016 až 2020 (ktoré prijala aj druhá koaličná vláda z marca 2018), to celkom zreteľne opisuje podobu budúcej zahraničnopolitickej orientácie SR v časti Zahraničná a európska politika, kde „za najbližších partnerov vláda považuje členské krajiny EÚ a spojencov v NATO“ (.pdf, s. 4).  Európska únia je ďalej definovaná ako „primárne prostredie, s ktorým sa spájajú kľúčové záujmy SR“ (.pdf, s. 5). Vláda sa rovnako zaväzuje „podporovať rozvoj transatlantických vzťahov ako základný pilier zaručenia bezpečnosti a budovania prosperity SR“ (.pdf, s. 4).

V prípade memoranda z roku 2017, konkrétne Vyhlásenia prezidenta SR, predsedu Národnej rady a predsedu vlády k EÚ a NATO, podpísaného všetkými troma ústavnými činiteľmi SR 23. októbra 2017, hovoríme najmä o troch bodoch, ktoré vystihujú povahu vyhlásenia už na jeho začiatku. A to konkrétne: „Členstvo v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii: - predstavuje základný rámec bezpečnosti, stability a prosperity našej krajiny; - je v súlade s hodnotami demokracie, princípmi právneho štátu a základných ľudských práv a slobôd, ktoré sú základom nášho štátu; - je vyjadrením civilizačnej príslušnosti Slovenskej republiky, posilňuje jej zahranično-politický vplyv a podporuje jej rozvoj.“  

K prozápadnej a proeurópskej orientácii Slovenska sa traja najvyšší ústavní činitelia zaväzujú aj v závere vyhlásenia: „Na základe vyššie uvedeného traja, najvyšší ústavní činitelia, prezident SR, predseda Národnej rady SR a predseda vlády SR, vyhlasujeme, že budeme spoločne - dbať o jasnú a zodpovednú komunikáciu proeurópskej a proatlantickej orientácie Slovenskej republiky a spoločne prijatých rozhodnutí v rámci Európskej únie a NATO. A to navonok v zahraničí, aj dovnútra voči občanom Slovenska...“