DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií

Zuzana Čaputová

Nestraníci

Prezident má (...) dostatočné, relatívne silné právomoci, od vetovacej právomoci, možnosť podať návrh na Ústavný súd...

Čaputová a Mikloško v TA3 - 04.02.2019
Pravda

Napriek tomu, že právomoci prezidenta nie sú v rozsahu právomocí vlády či parlamentu, naozaj sa dajú považovať za relatívne silné. Ako zmieňuje Čaputová, patrí k nim právo veta zákonov prijatých Národnou radou SR, či možnosť podania návrhu týkajúceho sa medzinárodných zmlúv na Ústavný súd SR. Ďalšou silnou právomocou prezidenta je menovanie ústavných sudcov a generálneho prokurátora. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Právomoci prezidenta sú ukotvené v čl. 102 ods. 1 zákona č. 460/1992 Z. z., Ústava Slovenskej republiky: Prezident

  1. a)   zastupuje Slovenskú republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy. Dojednávanie medzinárodných zmlúv môže preniesť na vládu Slovenskej republiky alebo so súhlasom vlády na jej jednotlivých členov,
  2. b)   môže podať na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, s ústavou alebo s ústavným zákonom,
  3. c)    prijíma, poveruje a odvoláva vedúcich diplomatických misií,
  4. d)   zvoláva ustanovujúcu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky,
  5. e)   môže rozpustiť Národnú radu Slovenskej republiky, ak Národná rada Slovenskej republiky v lehote šiestich mesiacov od vymenovania vlády Slovenskej republiky neschválila jej programové vyhlásenie, ak sa Národná rada Slovenskej republiky neuzniesla do troch mesiacov o vládnom návrhu zákona, s ktorým vláda spojila vyslovenie dôvery, ak Národná rada Slovenskej republiky nebola dlhšie ako tri mesiace spôsobilá uznášať sa, hoci jej zasadanie nebolo prerušené a hoci bola v tom čase opakovane zvolávaná na schôdzu, alebo ak zasadanie Národnej rady Slovenskej republiky bolo prerušené na dlhší čas, ako dovoľuje ústava. Toto právo nemôže uplatniť počas posledných šiestich mesiacov svojho volebného obdobia, počas vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu. Prezident rozpustí Národnú radu Slovenskej republiky v prípade, ak v ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta nebol prezident odvolaný,
  6. f)    podpisuje zákony,
  7. g)   vymenúva a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády Slovenskej republiky, poveruje ich riadením ministerstiev a prijíma ich demisiu; predsedu a ostatných členov vlády odvoláva v prípadoch uvedených v čl. 115 a 116,
  8. h)   vymenúva a odvoláva vedúcich ústredných orgánov, vyšších štátnych funkcionárov a ďalších funkcionárov v prípadoch, ktoré ustanoví zákon; vymenúva a odvoláva rektorov vysokých škôl, vymenúva vysokoškolských profesorov, vymenúva a povyšuje generálov,
  9. i)        udeľuje vyznamenania, ak na to nesplnomocní iný orgán,
  10. j)        odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahládza odsúdenie formou individuálnej milosti alebo amnestie,
  11. k)   je hlavným veliteľom ozbrojených síl,
  12. l)        vypovedáva vojnu na základe rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky, ak je Slovenská republika napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a uzatvára mier,
  13. m) môže na návrh vlády Slovenskej republiky nariadiť mobilizáciu ozbrojených síl, vyhlásiť vojnový stav alebo vyhlásiť výnimočný stav a ich skončenie,
  14. n)   vyhlasuje referendum,
  15. o)   môže vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky zákon s pripomienkami do 15 dní od doručenia schváleného zákona,
  16. p)   podáva Národnej rade Slovenskej republiky správy o stave Slovenskej republiky a o závažných politických otázkach,
  17. r)      má právo vyžadovať si od vlády Slovenskej republiky a od jej členov informácie potrebné na plnenie svojich úloh,
  18. s)      vymenúva a odvoláva sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, predsedu a podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky, prijíma sľub sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky a sľub generálneho prokurátora,
  19. t)      vymenúva a odvoláva sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, generálneho prokurátora a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky, prijíma sľub sudcov,
  20. u)     rozhoduje o poverení vlády a dáva súhlas na výkon jej pôsobnosti podľa čl. 115 ods. 3.
Úlohou prezidenta je tak v prvom rade neformálne formulovať verejnú mienku a tlačiť cez ňu na vládu alebo parlament. Súčasná politológia identifikuje podľa vyjadrenia Maxa Steuera z Katedry politológie Univerzity Komenského pre Demagog.sk všeobecný nárast reálnych právomocí prezidenta, teda exekutívnej politiky hlavy štátu aj vo formálne parlamentných ústavných systémoch.

Dátum zverejnenia analýzy: 05.02.2019
success
error