Príspevok na Facebooku tvrdí, že má dôkaz o graféne vo vakcínach. Má ním byť video s fľaštičkou, údajne zobrazujúce vakcínu, ktorá obsahuje kovové častice a je preto priťahovaná magnetom. Sporné video je však staršie a v skutočnosti zobrazuje kobaltové nanočastice, nie vakcínu. Dezinformácie o prítomnosti grafénu vo vakcínach sa šíria dlhodobo a boli opakovane vyvrátené. Podľa Štátneho ústavu na kontrolu liečiv neobsahuje grafén žiadna z na trhu dostupných vakcín ani žiaden u nás registrovaný liek.

Na Facebooku sa od konca apríla šíri príspevok, ktorý tvrdí, že vakcíny obsahujú magnetický grafit. Dôkazom má údajne byť pripojené video. To zobrazuje fľaštičku naplnenú tekutinou, na ktorej dne sa nachádzajú kovové čiastočky. K fľaštičke je vo videu následne priložený magnet, ktorý pritiahne kovové čiastočky k stene nádoby. Príspevok za dva týždne zdieľalo viac ako 80 ľudí.

Na videu sú kobaltové nanočastice, nie vakcína

Video z príspevku je v skutočnosti staršie. Na platformu Youtube bolo pridané v roku 2017. Podľa popisu pod videom snímka zobrazuje paramagnetické nanočastice z kobaltu. Potvrdzuje to aj nápis „Co-Fe3O4 core-shell“ na etikete, čo je vzorec pre kobaltové nanočastice.

Video fľaštičky s kobaltovými nanočasticami z roku 2017. Zdroj: YouTube

Výrobok z videa zrejme vyprodukovala britská firma Particle Works, ktorej názov sa nachádza na etikete fľaštičky. Táto spoločnosť sa špecializuje na syntézu mikrofluidných nanočastíc a vyrába aj magnetické častice. Magnetické nanočastice z kobaltu spoločnosť uviedla na trh v roku 2016 a mali podľa nej nájsť využitie pri výrobe organických aj vodných rozpúšťadiel alebo pri funkcionalizácii protilátkami.

Prvýkrát sa video s fľaštičkou a magnetom stalo virálne už v roku 2021. Vtedy sa na sociálnych sieťach šírili príspevky vo viacerých jazykoch, podľa ktorých sa mala vo fľaštičke nachádzať očkovacia látka a video tak malo dokazovať, že vakcíny majú magnetické vlastnosti.

Ako pre portál Maldita.es vysvetľoval Gabriel Alfranca Ramón, výskumník španielskej Najvyššej rady vedeckých výskumov, ak by vakcína skutočne obsahovala magnetické materiály, nebola by priehľadná. Ak by sa totiž nanočastice viditeľné vo fľaštičke rozpustili v tekutine, výsledná farba by bola oveľa tmavšia než farba domnelej vakcíny.

Grafén navyše nie je magnetický. Aby získal magentické vlastnosti, museli by byť splnené veľmi špecifické podmienky. 

V liekoch sa grafén nenachádza

Grafén predstavuje jednu vrstvu atómov uhlíka usporiadaných v pravidelných šesťuholníkoch. Ide o dvojrozmerný materiál, ktorý je veľmi tenký, ohybný, vodivý a extrémne silný – je dvestokrát silnejší ako oceľ. Prvýkrát ho izolovali profesori Andre Geim a Konstantin Novoselov v roku 2004, za čo im v roku 2010 bola udelená Nobelova cena za fyziku.

Podľa Univerzity v Manchestri môže byť grafén využitý na rôzne účely, medzi ktoré patria napríklad energetika, elektronika, výroba senzorov či kompozitných materiálov. Využitie má aj v oblasti biomedicíny, napríklad ako nosič pre účinné látky.

Biomedicína zatiaľ len skúma použitie grafénu v ľudskom tele, neexistujú schválené lieky či terapie, ktoré by grafén využívali. Európska komisia v odpovedi Európskemu parlamentu z roku 2022 uvádza, že grafén sa nielenže nepoužíva pri výrobe mRNA vakcín, ale ani pri výrobe iných liekov. 

Využitie grafénu ako liečiva či súčasti lieku poprel vo vyjadrení pre Demagog.sk aj Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠUKL). „Nie, grafén sa vo vakcínach ani v žiadnom registrovanom lieku nenachádza, rovnako sa nevyužíva ani pri výrobe liekov,” uviedol. 

Podľa ŠUKL-u sa konšpiračná teória o prítomnosti grafénu vo vakcínach šíri na internete už niekoľko rokov a odvtedy bola vyvrátená mnohými odborníkmi, vrátane vedcov zo Slovenskej akadémie vied.

Biomedicínske centrum SAV v rámci medializovanej analýzy vybraných šarží vakcín proti covidu-19 naozaj skúmalo aj domnelú prítomnosť grafénu vo vakcínach (str. 78). 

„V Správe o kvantitatívnej analýze zvyškovej DNA a iných látok vo vybraných šaržiach vakcín proti ochoreniu COVID-19 sa uvádza, že Ramanova spektroskopická analýza viac než 150 meraní vzoriek vakcín Comirnaty a Spikevax jednoznačne preukázala neprítomnosť grafitu, grafén oxidu a redukovaného grafén oxidu,” pripomína ŠUKL. 

Že sa vo vakcínach proti covidu-19 nenachádza grafén, potvrdzujú o.i. aj verejne dostupné informácie spoločností Pfizer/BioNTech, Moderna, Oxford/Astra Zeneca a Janssen, ktoré obsahujú aj zoznam všetkých látok použitých na výrobu. 

Grafén vo vakcínach je zatiaľ len predmetom výskumu

Veda však možnosť využitia grafénu vo vakcínach skúma. Napríklad by mohol slúžiš ako adjuvans, čiže prídavná látka zosilňujca účinnosť liečiva, alebo ako nosič vakcíny. Podľa profesora Hong Byung-hee z Národnej univerzity v Soule je však prípadné uvedenie vakcín obsahujúcich grafén na trh ešte ďaleko. 

Potvrdzuje to aj skúsenosť Viery Skákalovej, výskumníčky z oddelenia fyziky nanoštrukturálnych materiálov Viedenskej univerzity. Vlani pre Demagog.sk uviedla, že grafén nemá zatiaľ využitie ako liek či účinná látka, no skúma sa využitie oxidu grafénu ako nosiča. 

„V rámci základného výskumu boli snahy naviazať na oxid grafénu liečivá alebo zviditeľňujúce chemikálie pre zobrazovanie, ktoré by mohli identifikovať nádorové tkanivá, kde je veľmi prudký metabolizmus a teda prednostne by sa mohli „doručiť” liečivá do týchto tkanív.”

Grafén ako predmet konšpirácií

Klamlivé informácie o graféne sa už v minulosti šírili. Časopis Zem a Vek napríklad v roku 2022 napísal článok, v ktorom šíril nepravdivé informácie o tom, že grafén sa šíri z očkovaných na neočkovaných ľudí a vytvára krvné zrazeniny.

Dezinformácie o grafénových vláknach šíril aj hudobník Oskar Rózsa. Ten v roku 2024 natočil video, v ktorom tvrdí, že po pichnutí niekoľkých dávok mRNA vakcíny v tele ostanú grafénové vlákna, ktorých sa už organizmus nezbaví.

Nepravdivé správy o tom, že je grafén súčasťou vakcín proti covidu, sa šíria od roku 2021. Okrem iných ich vyvracali aj agentúry AP, DPA, Reuters či AFP. Podobné dezinformácie sa objavili aj o iných vakcínach, napríklad o vakcíne proti HPV, ako aj o vakcínach vo všeobecnosti.

Záver

Virálny príspevok na Facebooku tvrdí, že vakcíny obsahujú grafén. Dokazovať to má k príspevku pripojené video, ktoré zobrazuje, ako fľaštička s tekutinou reaguje na magnet. V skutočnosti však na videu nie je vakcína, ale nanočastice z kobaltu. Podľa Štátneho ústavu na kontrolu liečiv neobsahuje grafén žiadna z na trhu dostupných vakcín ani žiaden u nás registrovaný liek. Príspevok preto v spolupráci so spoločnosťou Meta označujeme ako nepravdivý.