Viac ako tisíc používateľov Facebooku zdieľalo starší príspevok, ktorý varoval pred účinkami grafénu. Tvrdil zároveň že grafén sa nachádza v potravinách, nápojoch, v odevoch a v liekoch či dokonca v chemoterapii. Grafén je dvojdimenzionálna vrstva atómov uhlíka, ktorá je mimoriadne pevná, flexibilná a zároveň ľahká. Ide o drahú technológiu, ktorá sa zatiaľ obmedzene využíva v priemysle a elektrotechnike. Ďalšie potenciálne využitie aj bezpečnosť sú predmetom výskumu. Biomedicína zatiaľ len skúma použitie grafénu v ľudskom tele, neexistujú schválené lieky či terapie, ktoré by grafén využívali. Hoci zatiaľ nie sú dôsledne preskúmané všetky možné účinky grafénu a ostražitosť je preto na mieste, obavy, že sa bez našej vedomosti nachádza v bežných predmetoch okolo nás, liekoch či potravinách, sú zatiaľ nepodložené. 

Podľa príspevku, ktorý v novembri a decembri 2024 zdieľalo viac ako tisíc ľudí, sa grafén nachádza vo všetkých výrobkoch vyrobených nanotechnológiou, v tkanivách odevov, v potravinách, nápojoch, v liekoch aj v chemoterapii. Autorka príspevku radí cviklu a chren, ktoré vás vraj „očistia od tejto pliagy”.

Príspevok ďalej tvrdí, že grafén sa vyskytuje aj v ryži, ktorá je vraj umelo spracovaná. Nazýva ho „nano-železom”, ktoré údajne preniká do buniek ľudského tela, vytvára magnetické útvary a spôsobuje zrazeniny. 

Čo je grafén

Grafén sa skladá z jednej vrstvy atómov uhlíka, ktoré sú usporiadané do hexagónu. Ide preto o veľmi tenký, ale zároveň pevný, flexibilný a ľahký materiál. Je až 200-krát pevnejší než oceľ a zároveň extrémne vodivý. V roku 2004 ho izolovali vedci Andre Geim a Konstantin Novoselov, o šesť rokov neskôr získali za tento objav Nobelovu cenu za fyziku. 

Viera Skákalová, výskumníčka z oddelenia fyziky nanoštrukturálnych materiálov Viedenskej univerzity, pre Demagóg.sk vysvetľuje, že ide o jednu vrstvu grafitu, z ktorého sa vyrábajú tuhy, alebo aj súčasť uhlia v pahrebe. „Grafitové častice a teda aj grafén nás sprevádzajú s ohňom od začiatku našej civilizácie a náš organizmus sa vyvíjal v jeho prítomnosti. Nie je to nová syntetická látka, ktorá je toxická a neznáma.” Nový a prevratný je spôsob jeho izolácie a výroby.

Univerzita v Manchestri ako možné oblasti využitia grafénu uvádza elektroniku, energetiku, ale aj výrobu membrán a senzorov. Kvôli svojim unikátnym vlastnostiam sa dá grafén použiť pri výrobe flexibilných elektronických zariadení, vysokovýkonných tranzistorov či dotykových displejov. V roku 2016 prebiehal výskum o možnom využití grafénu v obaloch potravín, vďaka čomu by sa znížilo prepúšťanie vlhkosti. V priemysle sa využíva na spevňovanie materiálov, užitočný môže byť pri filtrácii vody. Automobilka Ford ho používa na spevnenie plastov o 20 % vďaka ich obsahu 0,5 % grafénu. Jeho hlavným problémom je však cena, ktorá sa v roku 2020 pohybovala od 60 000 po 200 000 dolárov za tonu látky. Jeho najväčším svetovým producentom je Čína.

Použitie grafénu v biomedicíne

V oblasti biomedicíny Univerzita v Manchestri vysvetľuje, že 2D materiály môžu byť využité na podávanie liekov a ultrasenzitívne biosenzory. Pri využití v medicínskych zariadeniach však výskum ešte len prebieha.

Viera Skákalová pre Demagog.sk uviedla, že grafén nemá využitie ako liek či účinná látka, avšak skúma sa využitie oxidu grafénu ako nosiča pre účinné látky. „V rámci základného výskumu boli snahy naviazať na oxid grafénu liečivá alebo zviditeľňujúce chemikálie pre zobrazovanie, ktoré by mohli identifikovať nádorové tkanivá, kde je veľmi prudký metabolizmus a teda prednostne by sa mohli „doručiť” liečivá do týchto tkanív.”

V novembri 2024 médiá informovali o klinickom výskume čipu v mozgu, ktorý dokáže identifikovať rakovinové bunky. Čip ich odlíši od zdravých buniek podľa odlišných elektrických emisií. Kostas Kostarelos, profesor nanomedicíny Univerzity v Manchestri a jeden z autorov štúdie, označil tento klinický výskum za prvý, ktorý využíva zariadenie založené na graféne.

Výsledky prvého klinického skúšania s grafénom boli publikované vo februári 2024 a ukázali, že je bezpečné vdychovať malé množstvo grafénu (200 μg m⁻³).

Mnoho ďalších využití grafénu a oxidu grafénu v medicíne je zatiaľ v štádiu štúdii in vitro, teda v skúmavkách na bunkových líniách, prípadne v predklinickej fáze výskumu na zvieratách. Vedci dúfajú v jeho úspešné využitie pri liečení rakoviny, ako nosiča pre prepravu účinných látok v organizme, aj ako biosenzorov.

Výskum v oblasti bezpečnosti grafénu

Výskum sa venuje aj otázke bezpečnosti a toxicity grafénu a podobných 2D materiálov. 

„To, ako sa grafén bude správať v tele, závisí od jeho modifikácie, veľkosti a hlavne čistoty,” vysvetľuje vedec Matej Mičušík z Ústavu polymérov SAV. „Toto sa v posledných rokoch intenzívne študuje a zatiaľ sa nepozorovali nejaké závažné dopady na živé organizmy, ktoré boli vystavené grafénovým časticiam.”

Cytotoxicita, teda miera toxicity pre bunky, záleží od veľkosti, tvaru a náboja skúmaných látok. Niektoré štúdie na bunkách zistili, že grafén môže narušovať bunkovú membránu. Na myšiach vedci ukázali, že vdychovanie oxidu grafénu môže viesť k tomu, že nanočastice ostávajú  dlhšiu dobu v pľúcach. Iná štúdia na myšiach zas ukázala mechanizmus, akým môže vysoká koncentrácia grafénu pľúca poškodiť. Grafén sa preukázal ako nebezpečný aj pre niektoré baktérie. Špeciálna pozornosť sa venuje interakcii grafénu a jeho derivátov a buniek imunitného systému. Iné štúdie však dokázali aj jeho bezpečnosť vrátane klinickej skúšky na ľuďoch, počas ktorej ľudia vdychovali malé množstvo grafénu. 

Prehľad zhrňujúci všetky dostupné výskumy o bezpečnosti grafénu z roku 2018 dospel k záveru, že doterajšie informácie nie sú dostatočne výpovedné, aby sme vedeli robiť jednoznačné závery, a zdôraznil potrebu ďalších štúdií. Nebezpečnosť materiálov založených na graféne sa líšila podľa ich konkrétnej formy, vlastností a použitia.

Mechanizmy toxicity popisuje aj kapitola knihy Analytická aplikácia grafénu (Analytical Applications of Graphene for Comprehensive Analytical Chemistry), vydaná v roku 2020. Skúma sa aj jeho biokompatibilita.

Výskum prebieha aj v oblasti bezpečnosti materiálov, ktoré by mohli prísť do kontaktu s potravinami, predovšetkým obalov. Existujú totiž obavy, že nanočastice niektorých derivátov grafénu sa môžu uvoľňovať vo vzduchu alebo sa rozšíriť vo vode. 

V roku 2021 Kanada a Francúzsko zakázali použitie FFP2 respirátorov, ktoré obsahovali grafén. Kanada neskôr po zhodnotení bezpečnosti respirátory povolila.

Grafén nie je magnetický, analýza z roku 2020 sa venuje aj otázke, za akých podmienok môže mať magnetické vlastnosti. Ukazuje, že za určitých okolností môže byť takzvane „feromagnetický”, teda môže vykazovať podobné magnetické vlastnosti, ako má železo. 

„Nie je jediny známy dôvod, prečo by grafén spôsoboval krvné zrazeniny a že by sa vôbec dostal do krvného obehu,” hovorí výskumníčka Viera Skákalová.

Podľa vedca Mateja Micušíka by nepravdivá informácia o magnetických útvaroch mohla súvisieť s výskumom SAV o využití grafénu, ktorého bol súčasťou. Vedci Ústavu polymérov, Virologického ústavu BMC, Fyzikálneho ústavu a Ústavu experimentálnej fyziky SAV spolupracovali na vývoji grafén-oxidovej nanoplatformy, na ktorú sa snažili naviazať magnetické nanočastice oxidu železnato-železitého, aby dokázala zacieliť nádorové bunky. Toxikologické testy, ktoré boli súčasťou výskumu, neukázali, že by takáto nanoplatforma bola nebezpečná pre bunky. Tento výskum zatiaľ nepostúpil do klinickej fázy či reálneho použitia.

EFSA a FDA prísne kontrolujú bezpečnosť a zloženie potravín

Americká Agentúra pre jedlo a lieky (Food and Drug Administration, FDA) uvádza, že každé použitie nanomateriálov (teda vrátane grafénu) musí byť dôkladne preskúmané z hľadiska bezpečnosti a účinnosti.

Bezpečnosť nanotechnológií v potravinách, materiáloch, ktoré s potravinami prichádzajú do kontaktu, ale aj v potrave pre zvieratá sleduje aj Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (European Food Safety Authority, EFSA). Ak potravina obsahuje nanomateriály, musí prejsť vyhodnotením bezpečnosti EFSA. Jej výrobca musí okrem iného dokázať, že použité materiály nie sú toxické.

Európska únia považuje skúmanie možností využitia, ale aj bezpečnosti grafénu za veľmi dôležité, vytvorila preto observatórium nanomateriálov EUON. V rámci výskumného programu Horizon podporuje iniciatívu Graphene Flagship, ktorá spája vedcov aj firmy pôsobiace v tomto priemysle a obsahuje informácie, ktoré sú o graféne doposiaľ k dispozícii.

„Grafén cmúľame v ceruzkách od malička,” dodáva Skákalová. „Do jedla sa nepridáva. Nezúčastňuje sa na metabolizme. V obaloch by mal význam ako ochranná membrána proti vniku čohokoľvek do obaleného objemu, ale nie som si toho vedomá, že by už bola takáto aplikácia v priemysle.”

Obavy z grafénu, grafénových vlákien či oxidu grafénu vo vakcínach

Na Slovensku sa dezinformácie spojené s grafénom opäť šíria pravdepodobne v reakcii na vyjadrenia hudobníka Oskara Rózsu, ktorý pre ministerstvo kultúry pripravil novú slovenskú hymnu. V novembri 2024 natočil video, v ktorom tvrdil, že po pichnutí mRNA vakcíny proti covidu-19 v tele zostávajú grafénové vlákna, ktorých sa už nezbaví, pričom tento proces porovnal s heroínom, s ktorým má podľa svojich slov skúsenosti. Na toto vyjadrenie reagoval aj Štátny ústav pre kontrolu liečiv vysvetlením, prečo sa mRNA vakcíny a heroín nedajú porovnávať.

Oskar Rózsa sa v novembri 2024 v Londýne stretol aj s Danielom Bombicom, ktorý na Slovensku opakovane šíri dezinformácie a je obvinený z kyberšikany, zverejňovania citlivých osobných údajov, extrémizmu a šírenia extrémistického materiálu. 

Samotné dezinformácie spojené s údajným oxidom grafénu vo mRNA vakcínach proti covidu-19 sa objavujú už od roku 2021, kedy ich vyvracala napríklad agentúra Reuters, AP, AFP alebo DPA. Nepravdivé informácie, že grafén sa šíri z očkovaných na neočkovaných a vytvára krvné zrazeniny, šíril aj konšpiračný časopis Zem a vek.

Záver

Virálny príspevok na Facebooku tvrdí, že grafén sa nachádza v potravinách, nápojoch, oblečení aj v liekoch, ako aj v chemoterapii. V skutočnosti však ide o drahý materiál, ktorý sa zatiaľ využíva len obmedzene, najmä v priemysle a elektrotechnike. Prebiehajú prvé klinické výskumy jeho využitia v biomedicíne, zatiaľ sa však nenachádza v liekoch ani v chemoterapii. Ak by potraviny, potrava pre zvieratá či materiály, ktoré prichádzajú s potravinami a potravou do kontaktu, obsahovali nanomateriály, medzi ktoré patrí aj grafén, musel by výrobca preukázať ich nezávadnosť Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín. Príspevok preto v spolupráci so spoločnosťou Meta označujeme ako nepravdivý. 

Zdroj obrázka: AlexanderAlUS, CORE-Materials, CC BY-SA 2.0