Na Facebooku šíria nepodložené správy, že vírusové ochorenie slintačky a krívačky bolo vopred naplánované. Dôkazom má byť existencia pohotovostného plánu, ktorý publikovala Štátna veterinárna a potravinová správa. Tá však podobné plány pre zdravotne a ekonomicky závažné choroby zvierat publikuje a aktualizuje preventívne.

Príspevok na Facebooku naznačuje, že rozšírenie ochorenia slintačky a krívačky na Slovensku bolo vopred naplánované.

„Takže naplánovaná slintačka a krívačka už v r. 2018 so všetkým čo obsahuje!,“ píše autorka. Následne opisuje údajnú výpoveď zamestnanca z farmy, kde prebiehalo usmrcovanie dobytka.

Zdroj: Facebook.com

Plány sú preventívnym nástrojom

Dôkazom naplánovaného vypustenia tohto vírusu má byť podľa príspevku Národný plán pre prípad podozrenia a výskytu slintačky a krívačky na území Slovenskej republiky z roku 2018. Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) má na svojom webe viac ako desať takýchto pohotovostných plánov pre rôzne ochorenia zvery a dobytka, ktoré sú pravidelne aktualizované. V samotnom dokumente sa uvádza, že upravuje rizikový plán pre prípad podozrenia a výskytu slintačky a krívačky (SLAK) na území Slovenskej republiky.

Príspevok odkazuje na verziu z roku 2018, ktorá však bola odvtedy viackrát aktualizovaná. Na stránke ŠVPS sa nachádza verzia z decembra 2024, ktorú predložil súčasný riaditeľ ŠVPS Martin Chudý a schválil ju súčasný minister pôdohospodárstva Richard Takáč (.doc). 

Dokument je rozdelený do 12 sekcií, ktoré pokrývajú všetky aspekty pripravenosti a reakcie na výskyt tejto nákazlivej choroby na území Slovenskej republiky. Rieši právomoci, financovanie, organizačnú štruktúru od národnej po miestnu úroveň, úlohy Národného centra pre tlmenie chorôb, zodpovednosti miestnych centier, funkciu odborných tímov, dostupnosť ľudských zdrojov, interné smernice pre zamestnancov, diagnostiku, núdzové očkovanie, tréningové programy a informovanie verejnosti. Súčasťou dokumentu je aj viacero príloh, ktoré obsahujú praktické nástroje a kontakty na efektívne zvládnutie prípadného výskytu SLAK.

Demagog.sk oslovil bývalého hlavného veterinárneho lekára SR Jozefa Bíreša, ktorý predkladal plán v rokoch 2018 aj 2023 (.doc) a viedol ŠVPS do apríla 2025. „Národné pohotovostné plány na nebezpečné choroby u zvierat sa vydávajú na každý rok, to je minimálne od roku 2010. Nejedná sa len o prípad výskytu slintačky a krívačky, ale aj ďalších chorôb, ako je napríklad africký mor ošípaných, aviárna influenza, modrý jazyk,“ uviedol v stanovisku z apríla 2025 Bíreš.

Upresnil aj, za akým účelom takéto plány vychádzajú. „Uvedené pohotovostné plány sa na príslušný rok aktualizujú podľa vývoja nákazovej situácie doma a v zahraničí, najmä v susedných štátoch. Vydávanie národných pohotovostných plánov na zdravotne a ekonomicky závažné choroby u zvierat vyplýva z národnej a európskej legislatívy ako preventívny nástroj v prípade ich výskytu na území štátu.“

Slová Jozefa Bíreša potvrdilo 27. apríla 2025 vo vyjadrení pre Demagog.sk aj ministerstvo pôdohospodárstva: „Národný pohotovostný plán pre prípad podozrenia a výskytu slintačky a krívačky vznikol ako súčasť preventívnych opatrení zameraných na ochranu zdravia zvierat s cieľom zaviesť jasný postup koordinácie opatrení na zamedzenie šírenia ochorenia SLAK v prípade podozrenia a výskytu. Aj keď sa nákaza SLAK na území Slovenska od roku 1973 až doteraz nevyskytla, výskyt tohto ochorenia vo svete (napr. Turecko, štáty severnej Afriky či Ázie) predstavuje riziko zavlečenia vírusu vzhľadom na intenzívny cezhraničný pohyb zvierat a produktov živočíšneho pôvodu v rámci EÚ,“ uvádza sa v stanovisku ministerstva.

Hovorkyňa ministerstva taktiež uviedla, že pohotovostné plány pre prípad podozrenia alebo potvrdenia výskytu SLAK sa vypracovávajú už od roku 2005 a od roku 2016 sú pravidelne publikované vo Vestníku Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. 

„Pohotovostné plány sa vypracúvajú s cieľom zabezpečiť pripravenosť príslušných orgánov veterinárnej správy pre prípad podozrenia a potvrdenia výskytu niektorej z chorôb zo zoznamu A (najzávažnejšie choroby hospodárskych zvierat). Ustanovujú minimálne kontrolné opatrenia, ktoré sa uplatňujú pri podozrení a pri výskyte takejto choroby a ďalej ustanovujú preventívne opatrenia zamerané na zvýšenie pripravenosti príslušných orgánov veterinárnej správy a chovateľov pri výskyte týchto chorôb.“ 

Ministerstvo uvádza, že členské štáty EÚ majú povinnosť mať vypracované pohotovostné plány pre prípad výskytu SLAK v súlade s legislatívnymi požiadavkami Európskej únie a medzinárodných organizácií, ako je napríklad Svetová organizácia pre zdravie zvierat. Takéto plány sú prijaté v súlade s národnou legislatívou a legislatívou EÚ, v zmysle § 17 zákona o veterinárnej starostlivosti, nariadenia vlády SR č. 116/2005 opatreniach na kontrolu slintačky a krívačky a v súlade so smernicou Rady 2003/85/ES z 29. septembra 2003, ktorá zavádza opatrenia Spoločenstva na kontrolu slintačky a krívačky.

Ohľadom SLAK sa šíria mnohé dezinformácie

Ohľadom SLAK sa šíria viaceré dezinformácie, ktoré zľahčujú či popierajú toto ochorenie alebo pripisujú jeho rozšírenie zahraničným aktérom. Niektoré príspevky na sociálnych sieťach tvrdia, že ochorenie je vymyslené a žiadne zvieratá ním netrpia. 

Slintačka a krívačka je skutočné vysoko nákazlivé vírusové ochorenie prežúvavcov, ktoré bolo potvrdené laboratórnymi testami. Ochorenie nie je nové – v Európe aj na Slovensku sa vyskytovalo už v minulosti a jeho výskyt podlieha prísnemu monitorovaniu.

Ďalšia z dezinformačných teórií hovorí, že vírus vypustila na Slovensko a Maďarsko Európska únia ako „trest“ za ich politické postoje. 

Skutočný pôvod vírusu SLAK v Maďarsku a na Slovensku zatiaľ nie je známy. Slintačka a krívačka je ochorenie rozšírené po celom svete, vyskytuje sa však najmä v Ázii, Afrike a na Blízkom východe. Podľa doterajších skúmaní sa na Slovensko ochorenie pravdepodobne začalo šíriť z Maďarska aj pod vplyvom silných juhovýchodných vetrov. 

Ešte v januári 2025 zaznamenali slintačku a krívačku aj v Nemecku, išlo však o iný typ vírusu a prípad nesúvisí s nákazou na Slovensku a v Maďarsku.

Spojitosť medzi politickými postojmi Slovenska a Maďarska a údajným vypustením vírusu na týchto územiach naznačoval aj europoslanec Ľuboš Blaha.

„Zrovna na hranici Maďarska a Slovenska sa ocitne vírus z Pakistanu a my sa tvárime, že proste priletel z vesmíru? Niekto tu chce zničiť Slovensko a Maďarsko, lebo odmietame pokračovanie vojny a v Bruseli aj v Kyjeve nás za to nenávidia. A bum - odrazu je tu slintačka a krívačka. Čo dodať,“ napísal Blaha na svojom telegramovom účte.

Zdroj: Telegram - Ľuboš Blaha

Práve Európska únia poskytuje však Slovensku a Maďarsku rozsiahlu podporu. Hneď po potvrdení choroby je zasiahnutému štátu k dispozícii tím odborníkov na zdravie zvierat EUVET, ktorý poskytuje podporu a poradenstvo vnútroštátnym orgánom na mieste. 

K dispozícii je aj finančná podpora na spolufinancovanie určitých nákladov, ktoré vznikli členským štátom pri odškodňovaní poľnohospodárov za usmrtenie zvierat, alebo na iné oprávnené náklady, ako sú náklady na čistenie, resp. dezinfekciu priestorov a testovanie zvierat. 

Medzi ďalšie podporné nástroje EÚ patrí jedna z najväčších bánk antigénov slintačky a krívačky na svete na núdzové očkovanie, rozsiahla sieť laboratórií vedená referenčným laboratóriom EÚ, systémy oznamovania choroby na komunikáciu s ostatnými členskými štátmi a rámec krízového riadenia.

Niektoré dezinformačné zdroje naznačujú, že zdrojom SLAK je Ukrajina či ukrajinské tajné služby. Spojitosť s ukrajinskými tajnými službami spomenula vo svojom statuse napríklad bývalá politička Anna Belousovová. Tá zároveň naznačovala, že ide o trest alebo útok na potravinovú sebestačnosť Slovenska. 

Ďalšie zneistenie vyvolalo vyhlásenie Maďarska. Šéf úradu maďarskej vlády Gergely Gulyás vyhlásil, že sa nedá vylúčiť, že vírus slintačky a krívačky má umelý pôvod. Dodal, že úrady preverujú aj možnosť neprirodzeného pôvodu vírusu. Do dnešného dňa však neboli publikované žiadne dôveryhodné informácie naznačujúce umelý pôvod vírusu.

Na Facebooku sa šírila aj nepravdivá informácia, že vírus slintačky a krívačky bol vytvorený v laboratóriu v USA. Údajným dôkazom mal byť patent na modifikovaný kapsidový proteín tohto vírusu z roku 2011. Tento patent však popisuje úpravu proteínu z obalu vírusu tak, aby sa dal ľahšie detegovať a prípadne môže dopomôcť k vytvoreniu vakcíny. Slintačka a krívačka je choroba popísaná už v 16. storočí a na Slovensku sa vyskytla aj v 70. rokoch 20. storočia.

Záver

Tvrdenia, že vírus slintačky a krívačky bol na Slovensku vopred naplánovaný, sú nepravdivé. Národný pohotovostný plán z roku 2018 slúži ako preventívne opatrenie, aké štátne orgány pravidelne pripravujú pre viacero nákazlivých chorôb zvierat. Príspevok sme preto v rámci našej spolupráce so spoločnosťou Meta označili pre chýbajúci kontext.


Zdroj ilustračnej fotografie: Martin Bingisser, CC BY-NC-ND 2.0