Výskyt vírusu Andes na výletnej lodi MV Hondius sa stal základom viacerých dezinformácií. Príspevky na sociálnych sieťach hovoria o nahratom divadle, začiatku „nového covidu“, údajnom prepojení s vakcínami proti covidu-19, laboratórnom úniku či chemtrails. Hantavírusy sú však známe desiatky rokov, prirodzene sa šíria najmä medzi hlodavcami a vyšetrovanie aktuálneho prípadu ukazuje na nákazu v prírodnom prostredí južnej Argentíny.

Hantavírusy

Hantavírusy sú skupina vírusov, ktoré prirodzene cirkulujú najmä medzi hlodavcami. U nich zvyčajne nespôsobujú viditeľné ochorenie, no človeka môžu nakaziť a vyvolať závažný priebeh choroby. Prenášajú sa zo zvierat na ľudí a celosvetovo sa odhaduje 10 000 až 100 000 infekcií ročne, najmä v Ázii a v Európe.

K infekcii dochádza najčastejšie priamym kontaktom s močom, trusom alebo slinami infikovaných hlodavcov, menej často po uhryznutí. Riziko prenosu výrazne stúpa pri aktivitách v uzavretých alebo zle vetraných priestoroch s výskytom hlodavcov, ako je upratovanie, poľnohospodárske práce či lesníctvo.

Prenos z človeka na človeka je pri hantavírusoch veľmi zriedkavý. Doteraz bol zdokumentovaný najmä pri víruse Andes v Južnej Amerike, a to pri blízkom a dlhšom kontakte, napríklad v domácnosti alebo medzi intímnymi partnermi. Pri hantavírusoch v Európe a Ázii sa takýto prenos nepotvrdil.

Klinický obraz ochorenia sa v rôznych častiach sveta líši. V Amerike hantavírusy spôsobujú hantavírusový kardiopulmonálny syndróm (HCPS), rýchlo progredujúci stav postihujúci pľúca a srdce, ktorý sprevádza vysoká úmrtnosť dosahujúca až 50 %. V Európe a Ázii vyvolávajú hemoragickú horúčku s renálnym syndrómom (HFRS), ktorá zasahuje najmä obličky a cievy.

Prvotné príznaky sa prejavia jeden až osem týždňov po expozícii a zahŕňajú horúčku, bolesti hlavy, svalov a tráviace ťažkosti. Ďalší priebeh závisí od typu vírusu a regiónu.

Keďže v súčasnosti neexistuje špecifická liečba ani schválená vakcína, kľúčom k zlepšeniu šancí na prežitie je včasná diagnostika a intenzívna podporná starostlivosť zameraná na monitorovanie funkcií srdca, pľúc a obličiek.

Plavba MV Hondius

Zriedkavá možnosť prenosu hantavírusu medzi ľuďmi je aj dôvodom zvýšenej pozornosti pri aktuálnej medzinárodnej zdravotníckej udalosti spojenej s výletnou loďou MV Hondius. K 13. máju 2026 bolo v súvislosti s týmto ohniskom nahlásených celkovo 11 prípadov nákazy vírusom Andes, pričom tri z nich skončili tragicky.

Loď MV Hondius, na ktorej sa rozšírila hantavírusová infekcia, v prístave Granadilla na ostrove Teneriffe. Zdroj: AFP

Podľa doterajších zistení sa nultý pacient nakazil ešte pred nalodením počas pobytu na pevnine v Južnej Amerike. Malo ísť o dánskeho ornitológa, ktorý bol pri pozorovaní vtáctva vystavený kontaktu s hlodavcami. Špecifické prostredie lode s uzavretými spoločnými priestormi a blízkym, dlhodobým kontaktom medzi cestujúcimi – ktorých priemerný vek bol 65 rokov – následne vytvorilo ideálne podmienky pre sekundárne šírenie vírusu priamo medzi ľuďmi. Túto hypotézu potvrdili aj genetické analýzy, ktoré ukázali takmer identické sekvencie vírusu u viacerých chorých.

V súčasnosti prebieha koordinovaná medzinárodná spolupráca na zamedzenie ďalšieho šírenia patogénu. Po príchode lode na Kanárske ostrovy 10. mája boli pasažieri a väčšina posádky repatriovaní do svojich domovských krajín špeciálne upravenými nekomerčnými letmi. Všetky dotknuté štáty teraz vykonávajú trasovanie kontaktov, pričom osoby s vysokým rizikom expozície musia zostať v 42-dňovej preventívnej karanténe.

Čo sa šíri o hantavírusoch

Výskyt vírusu na lodi nie je dôkazom inscenácie alebo plánovanej pandémie

Na sociálnych sieťach sa objavili tvrdenia, že zábery z výletnej lode MV Hondius sú „nahraté“ alebo že ide o zinscenované divadlo. Takéto príspevky však nepredkladajú dôkazy o manipulácii so zábermi ani o tom, že by zdravotnícka operácia bola fingovaná. 

Prípad lode MV Hondius verejne potvrdili viaceré zdravotnícke autority vrátane WHO a Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC). ECDC uviedlo, že o klastri závažných respiračných ochorení na lodi bolo informované 2. mája 2026 a že vírus bol identifikovaný ako Andes hantavírus. WHO k 13. máju evidovala 11 laboratórne potvrdených prípadov súvisiacich s touto plavbou.

Podľa správy Organizácie Spojených národov (OSN) sa na evakuácii pod koordináciou španielskych úradov podieľalo aj WHO, EÚ a ECDC. Generálny riaditeľ WHO Dr. Tedros Adhanom Ghebreyesus, ktorý dohliadal na krízovú operáciu, označil úspešné vylodenie a repatriáciu pasažierov z lode MV Hondius za „triumf solidarity“. Podľa jeho slov operácia prebehla „vo veľkom štýle a presne podľa plánu“, pričom vyzdvihol prístup španielskej vlády a miestnych úradov.

Z tejto udalosti však časť príspevkov vyvodzuje záver, že ide o opakovanie scenára známeho z pandémie covidu-19 na „uchmatnutie väčšej moci“ WHO. 

Hantavírus však nie je nový vírus a jeho spôsob šírenia je zásadne odlišný od respiračných vírusov typu SARS-CoV-2, ktoré spôsobili pandémiu covid-19. Vedecká komunita nie je v otázke budúcej hrozby úplne jednotná.

Publikácia tímu Abbasa Khana, zverejnená v januári 2021 v časopise Interdisciplinary Sciences: Computational Life Sciences, varovala, že hoci hantavírusy poznáme vyše 40 rokov, musíme ich považovať za „vynárajúce sa vírusy“ s rastúcim významom pre ľudstvo. Autori upozorňovali, že narastajúci počet infekcií a potvrdený prenos z človeka na človeka vytvárajú predpoklady pre globálnu krízu, ktorá by vzhľadom na vysokú úmrtnosť mohla byť podstatne ničivejšia než covid-19.

Rhys Parry, výskumník v oblasti virológie z Queenslandskej univerzity, vysvetľuje, že inštinkt vidieť v každom prepuknutí nákazy „ďalší covid“ je síce pochopiteľný, ale v prípade hantavírusu zavádzajúci. Podľa neho tento patogén nemá vlastnosti potrebné na to, aby spôsobil globálnu pandémiu. Zásadný rozdiel vidí v efektivite šírenia – zatiaľ čo SARS-CoV-2 sa vzduchom šíri mimoriadne účinne a prenášať ho môžu aj ľudia bez príznakov, vírus Andes vyžaduje pre prenos medzi ľuďmi špecifickú súhru okolností. 

Práve nízky prenosový potenciál a dlhá inkubačná doba sú podľa Parryho hlavnými dôvodmi, prečo hantavírusy doteraz produkovali len ohraničené ohniská. Maria van Kerkhove, riaditeľka WHO pre pripravenosť na epidémie a pandémie a Christian Lindmeier, hovorca WHO, zdôrazňujú, že hoci ide o závažné infekčné ochorenie, nejde o „nový covid“.

Boris Klempa, virológ z Biomedicínskeho ústavu Slovenskej akadémie vied a Prírodovedeckej fakulty UK, pre Demagog.sk uviedol, že riziko pandémie spôsobenej hantavírusmi veľmi nízke. Dôvodom je najmä ich zložitý spôsob prenosu. Medzi ľuďmi sa dokáže šíriť len vírus Andes, aj to pri dlhodobom alebo veľmi blízkom kontakte, napríklad v spoločnej domácnosti.

Klempa vysvetľuje, že špecifické podmienky na výletnej lodi mohli takýto prenos uľahčiť, keďže išlo o uzavreté prostredie. Neznamená to však, že hantavírus má potenciál šíriť sa nekontrolovane v populácii. „Riziko, že by prišlo k nekontrolovateľnému šíreniu, je veľmi nízke,“ uviedol.

Nízky prenosový potenciál podľa Klempu znižuje aj pravdepodobnosť, že by vírus rýchlo zmutoval do podoby schopnej efektívnejšieho šírenia medzi ľuďmi. „Keďže je to šírenie také málo účinné, tak sa veľmi rýchlo zastaví,“ vysvetľuje. „Pokiaľ sa ten vírus nešíri medzi ľuďmi, tak ani nemutuje, ani neakumuluje tie mutácie, ktoré by smerovali v prospech účinnejšieho šírenia,“ dodáva. Pri hantavírusoch však práve tento predpoklad chýba, na rozdiel od SARS-CoV-2, ktorý sa počas pandémie šíril masovo a opakovane prechádzal medzi ľuďmi. 

Hantavírus nepatrí medzi nežiaduce účinky očkovania, proti ochoreniu v súčasnosti neexistuje liečba

Ďalší okruh príspevkov spája hantavírus s vakcínami proti ochoreniu covid-19 a s farmaceutickými firmami Pfizer a Moderna. Podľa týchto tvrdení mal byť hantavírus uvedený medzi nežiaducimi účinkami vakcíny Pfizer/BioNTech proti covidu-19. Oficiálne dokumenty Európskej liekovej agentúry (EMA) a príbalové letáky pre používateľov uvádzajú podrobný zoznam nežiaducich účinkov, medzi ktorými sa hantavírus nenachádza.

Medzi veľmi časté vedľajšie účinky vakcíny Comirnaty (postihujúce viac ako 1 z 10 osôb) patria bolesť a opuch v mieste vpichu, únava, bolesť hlavy, bolesť svalov a kĺbov, zimnica, horúčka a hnačka. Menej často sa môže vyskytnúť začervenanie v mieste vpichu, nevoľnosť či zväčšenie lymfatických uzlín. Vo veľmi zriedkavých prípadoch (menej ako 1 z 10 000 osôb) bol zaznamenaný výskyt myokarditídy a perikarditídy (.pdf, s. 6-10). Keďže vakcína neobsahuje samotný vírus SARS-CoV-2 a ani iné vírusy, nemôže ochorenie spôsobiť. 

Tieto príspevky sú založené na zoznamoch všetkých nežiaducich udalostí, ktoré boli po podaní vakcíny nahlásené, bez ohľadu na súvislosť s očkovaním, medzi ktorými sa skutočne objavila aj hantavírusová infekcia. Virológ Boris Klempa pre Demagog.sk zdôraznil, že si vie len ťažko predstaviť biologický proces, ktorým by mohli mRNA vakcíny spôsobiť hantavírus.

Hantavírus sa na človeka prenáša predovšetkým vdýchnutím mikroskopických častíc kontaminovaných močom, trusom alebo slinami infikovaných hlodavcov. Pri víruse Andes je zdokumentovaný aj zriedkavý prenos z človeka na človeka, najmä pri blízkom a dlhšom kontakte.

Iné príspevky upozorňujú, že Moderna už pracuje na vývoji vakcíny proti hantavírusu, a naznačujú, že údajne „zámerne vyvolaná hystéria“ splnila svoj cieľ tým, že zvýšila hodnotu akcií firmy.

Spoločnosť Moderna skutočne vyvíja vakcínu proti hantavírusom. Podľa správy agentúry Bloomberg začala Moderna výskum v spolupráci s Lekárskym výskumným ústavom infekčných chorôb americkej armády (USAMRIID) a Inovačným centrom pre vakcíny na kórejskej univerzite ešte pred vypuknutím aktuálnej nákazy na lodi MV Hondius.

Firma uvádza, že tento výskum je v ranom štádiu a je súčasťou jej širšej zodpovednosti vyvíjať protiopatrenia voči „vynárajúcim sa infekčným chorobám“. Moderna pritom stavia na svoju technológiu mRNA, ktorá by v prípade potreby mala umožniť podstatne rýchlejšiu reakciu na globálnu hrozbu než tradičné metódy výroby očkovacích látok, ktoré vyžadujú mesiace na kultiváciu vírusu.

Správy o pokroku vo výskume viedli k dočasnému nárastu akcií spoločnosti o 13 %. Odborníci však pripomínajú, že v súčasnosti stále neexistuje žiadna licencovaná vakcína ani špecifická liečba proti hantavírusom. 

Vyšetrovanie ukazuje na prirodzený pôvod nákazy

Ďalšie príspevky pripisujú pôvod hantavírusu laboratórnemu úniku a ako údajného „pacienta nula“ označujú Ukrajinca. Obdobný naratív sa objavoval aj počas pandémie covidu-19, keď sa šírili tvrdenia o víruse pochádzajúcom z ukrajinských laboratórií (.pdf, s. 21).

Hantavírusy však boli prvýkrát identifikované už v roku 1978 pri kórejskej rieke Hantan, podľa ktorej nesú svoj názov. Do povedomia sa dostali najmä po epidémii v roku 1993 v americkej oblasti „Štyroch rohov“, ktorá zároveň spustila systematický monitoring hantavírusov.

Odvtedy sa ohniská vracajú v pravidelných vlnách s vysokou mierou úmrtnosti. V roku 2020 zaznamenali Spojené štáty celkovo 833 prípadov, pričom úmrtnosť dosiahla 35 %. Závažnejší priebeh mal rok 2022 v Latinskej Amerike, kedy Argentína potvrdila 32 infekcií a Brazília hlásila 22 prípadov, z ktorých takmer polovica skončila smrťou. Dáta z roku 2025 potvrdzujú agresivitu vírusu v regióne Ameriky, kde pľúcnej forme ochorenia podľahlo 59 ľudí pri celkovom počte 229 nakazených. V porovnaní s tým je Európa, ktorá v roku 2023 evidovala 1 885 prípadov, zasiahnutá typmi vírusu s výrazne nižšou smrtnosťou, pohybujúcou sa pod hranicou 15 %. 

Tomu zodpovedá aj vyšetrovanie argentínskych úradov, ktoré za pravdepodobný začiatok prepuknutia choroby na plavbe MV Hondius neoznačilo laboratórium ani neznámy umelý zdroj, ale konkrétnu expozíciu v prírodnom prostredí južnej Argentíny. Úrady identifikovali ako „pacienta nula“ holandského ornitológa menom Leo Schilperoord.

Schilperoord sa spolu so svojou manželkou Mirjam nakazil pravdepodobne koncom marca 2026 počas návštevy skládky odpadu neďaleko mesta Ushuaia v južnej Argentíne, ktoré je pre ornitológov zaujímavé kvôli výskytu vzácnych vtákov. Práve tam manželia pravdepodobne vdýchli vírusové častice z trusu infikovaných hlodavcov, konkrétne dlhochvostých ryžových potkanov (Oligoryzomys longicaudatus), ktoré sú prirodzeným nositeľom vírusu Andes.

Priebeh jeho ochorenia bol veľmi rýchly. Prvé symptómy v podobe horúčky, bolesti hlavy a tráviacich ťažkostí sa u neho objavili 6. apríla, len päť dní po nalodení na MV Hondius, a nákaze podľahol priamo na lodi 11. apríla. Jeho manželka Mirjam loď opustila 24. apríla počas zastávky na ostrove Svätá Helena. Hoci sa pokúšala o návrat domov, pre zhoršujúci sa zdravotný stav skolabovala na letisku v Johannesburgu a nasledujúci deň zomrela.

Konšpirácia o chemtrails sa po covide presunula aj na hantavírus

Viaceré príspevky spájajú hantavírus s konšpiráciou o chemtrails. Podľa nich má byť aktuálny výskyt vírusu dôkazom, že sa choroby alebo neznáme látky zámerne šíria z lietadiel. 

Tvrdenia o chemtrails sa šírili aj počas pandémie covidu-19. V tom čase sa kolovali nepravdivé správy,  že lietadlá rozprašovali priamo vírus SARS-CoV-2 alebo látky slúžiace na „násilné očkovanie“ obyvateľstva.

Konšpiračná teória o chemtrails sa začala šíriť v druhej polovici 90. rokov 20. storočia a dnes je jednou z najznámejších konšpiračných teórií v Európe či Spojených štátoch amerických. 

Jej podstatou je tvrdenie, že vysoko lietajúce lietadlá vypúšťajú do atmosféry toxické chemikálie v rámci tajného programu, za ktorým stojí svetovláda alebo Spojené štáty americké. Medzi ďalšie údajné účely patrí chemické ovplyvňovanie populácie (sterilizácia, skrátenie dĺžky života či ovládanie mysle), ovplyvňovanie počasia alebo kontrola globálneho otepľovania. 

Čiary podobné oblakom, ktoré meteorológia nazývajú cirrus, v skutočnosti vznikajú vypúšťaním teplého vzduchu z prúdových motorov lietadiel, ktorý je produktom spaľovania paliva. V nízkych teplotách (klesajúcich pri stúpaní nadmorskej výšky) sa teplá para začne kondenzovať a mrznúť, čo je voľným okom viditeľné ako biela čiara. Tieto skutočné kondenzačné čiary sa nazývajú contrails.

V roku 2016 vydal odborný žurnál Environmental Research Letters štúdiu, ktorej cieľom bolo vedecky overiť teóriu chemtrails a zaoberala sa existenciou tajného programu rozsiahleho atmosférického postrekovania (SLAP - Secret large-scale atmospheric spraying program). Štúdie sa zúčastnilo 77 vedcov – odborníkov na kondenzačné stopy a geochemikov, zaoberajúcich sa atmosferickým znečistením. Podľa výsledkov štúdie sa 76 z nich (98,7 %) nestretlo s dôkazmi, ktoré by túto teóriu podporovali.