Šíria sa nepresné informácie, podľa ktorých sa hantavírus objavil na zozname vedľajších účinkov vakcíny Comirnaty od spoločnosti Pfizer. Odkazujú pri tom na dokument vyhodnocujúci bezpečnosť vakcíny po jej uvedení na trh alebo na databázu hlásení VigiBase. Tieto zoznamy obsahujú všetky hlásenia nežiaducich udalostí, ktoré po podaní vakcíny nastali, neskúmajú, či ich očkovanie skutočne spôsobilo. Medzi vedľajšími účinkami vakcíny Comirnaty sa hantavírus nenachádza. 

Na Facebooku sa šíria príspevky, ktoré tvrdia, že hantavírus je uvedený ako nežiaduci účinok po podaní vakcíny proti covidu-19 od spoločnosti Pfizer. Túto informáciu zverejnil aj portál Infovojna v článku z 12. mája 2026. Dôkazom má byť dokument alebo informácia v databáze Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) VigiBase. 

Dokument je len zoznamom zaujímavých potenciálnych udalostí, nie hlásených problémov

Obrázok, ktorý je k statusu pripojený, skutočne pochádza z dokumentu od spoločnosti Pfizer, konkrétne zo štvrtej strany prílohy z názvom: „Zoznam nežiaducich udalostí osobitného záujmu“ (AESI, Adverse Events of Special Interest). Zverejnený bol v rámci štúdie (.pdf, str. 33), ktorou firma Pfizer monitorovala hlásené zdravotné udalosti u pacientov po podaní vakcíny proti covidu-19. V prílohe sa skutočne nachádza aj hantavírusová pľúcna infekcia.

Zoznam AESI však hovorí len o tom, aké udalosti by spoločnosť Pfizer považovala za mimoriadne zaujímavé, ak by sa objavili ako hlásené udalosti po podaní vakcíny, bez ohľadu na to, či bola zdravotná udalosť spôsobená vakcínou. 

Táto príloha má deväť strán a sú na nej stovky rôznych udalostí, ktoré boli zaradené na základe zoznamov odborných skupín a regulačných autorít, vrátane Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) alebo britskej Agentúry pre lieky a zdravotnícke výrobky (MHRA). Dokument vysvetľuje, že ide o udalosti sledované pre ich súvis so závažným priebehom covidu-19 alebo pre ich význam pri vakcínach všeobecne (.pdf, str. 16).

Hovorca spoločnosti Pfizer pre agentúru Reuters uviedol, že štúdia, z ktorej príloha pochádza, sa zaoberá všetkými hlásenými zdravotnými udalosťami v období od decembra 2020, keď bola vakcína prvýkrát schválená na núdzové použitie, do 28. februára 2021. V dokumente sú zaznamenané údaje z rôznych národných systémov hlásenia nežiaducich udalostí po očkovaní.

Tieto databázy, ako je americký VAERS, európska EudraVigilance alebo svetová VigiBase, zhromažďujú hlásenia všetkých udalostí, ktoré nastali po podaní lieku či očkovacej látky. Neznamená to, že niekto odborne vyhodnotil, či daný zdravotný problém súvisí s vakcínou a či ho mohla spôsobiť. Viac sme o tom písali napríklad v tomto článku.

Prostredníctvom VigiAccess je možné vyhľadávať údaje v databáze WHO VigiBase. Na tejto stránke je možné pri očkovacej látke Comirnaty nájsť hlásenia hantavírusovej pľúcnej infekcie. Databáza eviduje 8 takýchto prípadov z celkového počtu 5 miliónov hlásení súvisiacich s touto vakcínou. V roku 2021 boli podané viac ako tri miliardy dávok vakcíny Comirnaty. 

Databáza sama upozorňuje na limity interpretácie zistení. Údaje z nej sa by sa nemali interpretovať spôsobom,  produkt alebo jeho účinná látka spôsobili pozorovaný účinok alebo že nie sú bezpečné. Upozornenie uvádza: „Potvrdenie kauzality je zložitý proces, ktorý vyžaduje dôsledné vedecké posúdenie a podrobné vyhodnotenie všetkých dostupných údajov.” 

V správe od spoločnosti Pfizer, z ktorej nepresná informácia pochádza, sa píše: „Zhromaždenie hlásení nežiaducich účinkov neznamená, že konkrétny nežiaduci účinok bol spôsobený liekom; udalosť môže byť spôsobená základným ochorením alebo inými faktormi, ako je anamnéza alebo súbežné lieky” (.pdf, str. 6). 

Všetky nežiaduce účinky vakcíny, ktoré boli identifikované, sú uvedené v príbalovom letáku. Zmienka o hantavírusovej pľúcnej infekcií sa v ňom však nenachádza, rovnakonie je zmienená v hodnotiacej správe Európskej liekovej agentúry.

Časť príbalového letáku vakcíny Comirnaty. Zdroj: ŠÚKL

Agentúra Reuters uvádza, že vo vakcíne Comirnaty sa hantavírusy nenachádzajú. Súčasťou vakcíny nie sú žiadne živé vírusy, ako ukazuje jej zloženie na webovej stránke spoločnosti Pfizer.  

„Hantavírusy poznáme už desaťročia. Aj Andes vírus koluje v Južnej Amerike odjakživa, rozpoznaný je od roku 1993. Každoročne tam dochádza k infekciám a bohužiaľ aj k smrteľným prípadom, boli tu dávno pred mRNA vakcínami,” povedal pre Demagog.sk Boris Klempa, virológ z Biomedicínskeho ústavu Slovenskej akadémie vied a Prírodovedeckej fakulty UK. Dodal, že akýkoľvek biologický mechanizmus, akým by mRNA vakcíny proti covidu-19 mohli spôsobovať hantavírusové infekcie, je ťažko predstaviteľný. 

Hantavírus na holandskej lodi

Momentálne sa hantavírus spomína v súvislosti s prepuknutím nákazy na výletnej lodi MV Hondius. Nákaza si podľa posledných informácií vyžiadala troch mŕtvych a 11 nakazených. Loď vyplávala 1. apríla 2026 z argentínskeho mesta Ushuaia, na jej palube sa nachádzalo 149 ľudí z 23 krajín.

Na výletnej lodi bol potvrdený kmeň Andes, ktorý je zatiaľ jediným známym hantavírusom, ktorý sa prenáša z človeka na človeka. Tento kmeň vírusu sa dlhodobo a prirodzene vyskytuje v Argentíne a Čile, teda v oblasti odkiaľ loď začiatkom apríla vyplávala.

Prvé prípady sa na lodi objavili začiatkom mája. Juhoafrické ministerstvo zdravotníctva 6. mája uviedlo, že u dvoch obetí bol potvrdený práve tento kmeň vírusu.    

Po prepuknutí nákazy plavidlo zakotvilo neďaleko španielskeho ostrova Tenerife, kde začali španielske úrady s postupnou evakuáciou cestujúcich.

Čo je hantavírus?

Hantavírusy sú skupinou zoonotických vírusov, ktoré prirodzene infikujú hlodavce. V prírode ich existuje viac ako 40 druhov.

Každý hantavírus je spojený so špecifickým druhom hlodavcov, u ktorých spôsobuje dlhodobú infekciu bez zjavného ochorenia, vysvetľuje WHO.

pôsobujú dva typy ochorení – hemorogickú horúčku, podobnú tej, akú vyvoláva ebola, alebo rovnako smrteľný pľúcny syndróm. Žiadna účinná liečba v súčasnosti neexistuje, možno iba zmierňovať príznaky.

V súčasnosti sa na vývoji vakcíny podľa agentúry Bloomberg podieľa spoločnosť Moderna v spolupráci s Lekárskym výskumným ústavom infekčných chorôb americkej armády (USAMRIID) a Inovačným centrom pre vakcíny na kórejskej univerzite. Moderna využíva technológiu mRNA, ktorá by v prípade potreby umožnila rýchlejšiu reakciu než tradičné metódy výroby vakcín závislé od kultivácie vírusu. Výskum je zatiaľ v ranom štádiu. 

Spoločnosť Pfizer pre španielsky fact-checkingový portál Newtral potvrdila, že nevyvíja vakcínu proti Hantavírusu. Túto informáciu spracoval aj portugalský fact-check Poligrafo.

Podľa WHO sú hantavírusové infekcie spojené s úmrtnosťoupod hranicou 15 % v Ázii a Európe a až 50 % v Amerike. Hoci neexistuje žiadna špecifická liečba ani vakcíny proti infekciám hantavírusom, včasná podporná starostlivosť a okamžité odoslanie do zariadenia s komplexnou jednotkou intenzívnej starostlivosti môžu zlepšiť vyhliadky pacientov. 

Záver

Podľa viacerých príspevkov na Facebooku je hantavírus nežiaducim účinkom vakcíny Comirnaty od spoločnosti Pfizer. Tieto tvrdenia však zamieňajú hlásenia nežiaducich udalostí s potvrdenými nežiaducimi účinkami. Práve hlásenia všetkých zdravotných problémov, ktoré nastali po podaní vakcíny, bez ohľadu na to, či niekto odborne preukázal príčinný vzťah s očkovacou látkou, sú totiž zdrojmi databáz či dokumentov, ktoré sporné príspevky používali ako dôkaz. Príspevky preto v spolupráci so spoločnosťou Meta označujeme ako s chýbajúcim kontextom.