Na sociálnych sieťach sa šíria videá presunu zosnulých amerických vojakov, ktorí mali údajne zahynúť pri aktuálnej vojenskej akcii v Iráne. V skutočnosti sú však videá staršie a so súčasným konfliktom nesúvisia. Jedno z videí pochádza z decembra 2025, druhé z leta 2011. V súvislosti s udalosťami v Iráne bolo doposiaľ potvrdených sedem zabitých amerických vojakov.

Na oboch sporných videách je vidno amerických vojakov nesúcich truhly (archív videí tu a tu). Popisy naznačujú, že má ísť o vojakov, ktorí padli v aktuálnej americkej operácii v Iráne: „Amerika začala odvážať svoje mŕtvoly z regiónu,“ píše sa pod videom. „Odvoz amerických mŕtvych tiel po útoku na IRÁN začal,“ stojí v ďalšom. 

Na profile Miroslava Kamenského bolo jedno z týchto videí zdieľané 2. marca 2026 a za krátky čas dosiahlo vyše 160-tisíc videní. Na profile Armádny magazín, kde boli videá zdieľané 2. a 3. marca 2026, dosiahli obe spolu 30-tisíc videní (k 7. marcu 2026).

Videá pochádzajú zo starších konfliktov, prvé je z decembra 2025

V skutočnosti však zábery nesúvisia s aktuálnym konfliktom na Blízkom východe a sú staršieho dátumu.

Obe videá zachytávajú takzvaný dôstojný prevoz (dignified transfer), čo predstavuje proces, pri ktorom sú pozostatky padlých vojakov po návrate do Spojených štátov presúvané na miesto ich posledného odpočinku.

Počas procesu zakrýva rakvy s pozostatkami americká vlajka a vojenský personál ich z vojenského lietadla presunie do čakajúceho vozidla pod dohľadom smútiacich rodinných príslušníkov. Vozidlo potom pozostatky prevezie do márnice na základni, kde sú padlí pripravení na pochovanie. Dôstojný prevoz sa vykonáva pre každého člena amerických ozbrojených síl, ktorý zahynie v bojovej zóne počas služby. 

Prvé video zachytáva dôstojný prevoz dvoch členov Národnej gardy a tlmočníka, ktorí boli zabití v Sýrii 17. decembra 2025. Video z tej istej udalosti z iného uhla je možné nájsť na YouTube kanáli PBS NewsHour, kde bolo publikované 17. decembra 2025. Udalosti na spornom videu zodpovedajú záberom od času 2:48. Na pohrebe sa zúčastnil aj prezident Donald Trump.

Zdroj: YouTube.com - PBS NewsHour

Prevážaní vojaci patrili medzi jednotky nasadené vo východnej Sýrii v rámci koalície bojujúcej proti Islamskému štátu a boli zabití 14. decembra 2025. Pri incidente boli zranení aj ďalší traja členovia národnej gardy štátu Iowa.

Druhé video je staré takmer 15 rokov

Druhé video pochádza z júna 2011 a zachytáva dôstojný prevoz piatich vojakov, ktorí zahynuli pri raketovom útoku na základňu v Bagdade v Iraku v júni 2011. 

Video je verejne dohľadateľné na YouTube aj s pôvodným dátumom uverejnenia. V júni 2011 ho zdieľal používateľ Patrick J. Hughes. Ten pre agentúru AFP potvrdil, že zábery natočil na leteckej základni Dover Air Force Base v americkom štáte Delaware.

Zdroj: YouTube.com - Patrick J. Hughes

Podľa vtedy dostupných informácií od miestnych zložiek vojaci zomreli v dôsledku výbuchu rakiet, ktoré zasiahli základňu Camp Victory v blízkosti medzinárodného letiska v Bagdade. O presune informovala v júni 2011 aj stránka Air Force Mortuary Affairs Operations. 

Americká operácia má zatiaľ sedem potvrdených obetí

Jedno zo sporných videí odkazuje na článok na webe Armádny magazín, ktorý naznačuje, že skutočný počet obetí americkej operácie mohol už na tretí deň dosiahnuť 560 vojakov. Odvoláva sa však len na iránsku televíziu a k tvrdeniu neposkytuje žiadne dôkazy či dôveryhodné vyjadrenia. 

K 10. marcu 2026 bolo potvrdených sedem zabitých amerických vojakov. Prvé úmrtia boli hlásené 1. marca 2026 po iránskom útoku dronom na americké vojenské zariadenie v prístave Shuaiba v Kuvajte. Hlásenia hovorili o troch zabitých a piatich zranených amerických vojakoch, následne bol celkový počet obetí upravený na šesť. Tieto informácie pochádzajú od Amerického Centrálneho velenia (CENTCOM), ktoré ich 2. marca 2026 potvrdilo na sociálnej sieti X. 10. marca informoval Pentagon o siedmom vojakovi, ktorý podľahol zraneniam po útoku na základňu v Saudskej Arábii.

Armádny magazín a Miroslav Kamenský zdieľajú nepravdivé informácie opakovane

Videá so zavádzajúcimi popismi zdieľali napríklad Armádny magazín či Miroslav Kamenský. 

Webová stránka Armádneho magazínu je zaradená na zoznam stránok so sporným obsahom projektu Konšpirátori.sk. Autor v odbornom posudku konštatuje, že stránka obsahuje „klamlivé, dezinformačné správy a lživú propagandu“, „konšpiračné teórie a “bludy”“ a „nerešpektuje základné zásady novinárskej etiky“. Posudok taktiež konštatuje, že stránka „neuverejňuje prípadné reakcie dotknutej strany, hrubým spôsobom mieša správy a komentáre, opakovane publikuje šokujúce nepravdivé tvrdenia za účelom zvýšenia návštevnosti, ktoré však obratom opravuje“.

Konšpirátori.sk upozorňujú, že portál má formát spravodajského webu, v pozadí však produkuje politickú propagandu: „Portál Armádny magazín nekriticky preberá vyjadrenia ruských štátnych predstaviteľov o priebehu vojny na Ukrajine, využíva pritom jazyk kremeľskej propagandy,“ stojí v odbornom posudku.

Prispievateľom na tento web bol aj Bohuš Garbár, ktorý bol na videu zverejnenom v marci 2022 zachytený pri preberaní sumy 1000 eur od vojenského pridelenca ruskej ambasády.

Armádny magazín patril medzi weby, ktoré v roku 2022 zablokoval Národný bezpečnostný úrad, pretože na stránke identifikoval škodlivú aktivitu podľa zákona o kybernetickej bezpečnosti. Inštitút blokovania presadila vtedajšia vládna koalícia v súvislosti so situáciou na Ukrajine s cieľom zamedzenia šírenia škodlivého obsahu na internete.

Podstatne viac videní získalo video na profile Miroslava Kamenského. Kamenský v eurovoľbách v roku 2024 kandidoval za hnutie Republika. V minulosti zdieľal nepodložené informácie, že vírus slintačky a krívačky bol vytvorený v laboratóriu v USA, tvrdil, že vakcíny proti covidu-19 sú experimentálne a mali by byť stiahnuté z trhu, či šíril video vytvorené umelou inteligenciou, o ktorom tvrdil, že zachytáva trans športovkyňu s penisom súťažiacu v ženskej kategórii. 

V júli 2025 Kamenský zdieľal virálne video s úryvkom prejavu bývalého ukrajinského prezidenta Petra Porošenka, na ktorom sa mal údajne vyhrážať obyvateľom Donbasu. V skutočnosti však išlo o pasáž, v ktorej bývalý prezident kritizoval separatistov za neschopnosť zabezpečiť fungovanie štátu. Okrem Facebooku je aktívny najmä na sociálnej sieti Telegram.

Záver

Na sporných videách sa nenachádzajú príslušníci americkej armády zabití pri aktuálnom konflikte v Iráne. Videá sú staršie, jedno pochádza z roku 2025, druhé ešte z roku 2011. Doterajšie vyjadrenia hovoria o siedmich zabitých amerických vojakoch, tieto informácie však nie je možné nezávisle overiť. Videá sme preto v rámci našej spolupráce so spoločnosťou Meta označili ako nepravdivé.