Portál Bádateľ uverejnil článok, v ktorom profesor William Happer tvrdí, že vyššia úroveň CO₂ by bola prospešná pre svet. William Happer je uznávaný fyzik, avšak v klimatickej vede nemá odborné skúsenosti. Aj napriek tomu o klíme diskutoval v relácii Outsiders, ktorá podľa Austrálskeho úradu pre komunikácie a médiá v minulosti šírila dezinformácie o klimatickej zmene. V súčasnosti je v atmosfére až o tretinu vyššia koncentrácia oxidu uhličitého, než tomu bolo počas posledných 800-tisíc rokov. Aktuálny rýchly nárast CO₂ spôsobuje klimatickú krízu, nárast teploty a škodí ekosystémom aj ľudskému zdraviu. Vyššie úrovne CO₂ podľa výskumov v súčasnosti znižujú nutričnú hodnotu plodín a negatívne ovplyvňujú rast nehnojených rastlín.

Príspevok na Facebooku cituje Williama Happera: „pre svet by bolo dobré, ak by atmosféra obsahovala viac CO2.“ Zároveň zdieľa článok portálu badatel.net, ktorý cituje rozhovor profesora Williama Happera v relácii Outsiders vysielanej v septembri 2023 na Sky News Australia. V článku píše, že v období kambria a v minulosti „úrovne CO₂ boli zvyčajne tri, štyri, päťkrát vyššie ako sú teraz. Rastliny sú prispôsobené na oveľa vyššie úrovne, a tak im v súčasnosti nízke úrovne CO₂ škodia mnohými spôsobmi.“ Príspevok na Facebooku do 30. júla zdieľalo 481 ľudí.

Pred 500 miliónmi rokov boli úrovne CO₂, teploty aj hladiny morí násobne vyššie

Oxid uhličitý (CO₂) je bežne prítomný v atmosfére. Odhaduje sa, že počas kambrického obdobia pred približne 541 miliónmi až 485 miliónmi rokov, mohli byť hladiny CO₂ asi 20-krát vyššie ako dnes a teploty boli vyššie o 10 °C. Počas tejto doby viedlo okysličenie oceánov k rozmachu mnohobunkových organizmov, predchodcov dnešných zvierat, známemu ako „kambrická explózia“. Na súši sa zakorenili prvé rastliny, ktoré profitovali z vysokej hladiny atmosférického oxidu uhličitého. 

Úrovne CO₂ za posledných 500 miliónov rokov

Následne v období ordoviku, asi pred 488,3 až 443,8 miliónmi rokov, bola hladina mora o 220 metrov vyššia ako dnes a severné regióny planéty boli pod oceánom.

Existujúce živočíchy boli súčasťou prosperujúcich ekosystémov, kým ich nepostihlo prvé masové vymieranie na Zemi, ktoré vyhubilo približne 85 % všetkých morských druhov. Príčina tohto vymierania nie je jasná. Vedci predpokladajú rôzne hypotézy, vrátane tvorby ľadovcov a poklesu hladiny morí, absorpcie CO₂ prvými rastlinami alebo uvoľnením množstva CO₂ sopečnými erupciami a následným zahriatím planéty.

Aktuálna úroveň CO₂ je najvyššia posledných 800-tisíc rokov

Počas posledných 800-tisíc rokov sa pohybovalo množstvo CO₂ v atmosfére medzi 160 a 300 ppm. 

Od roku 2015 je úroveň oxidu uhličitého viac ako 400 ppm a stále sa zvyšuje. Podľa výročnej správy z Globálneho monitorovacieho laboratória NOAA dosiahla globálna priemerná koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére v roku 2023 hodnotu 419,3 ppm, čo predstavuje nový rekord. Zvýšenie medzi rokmi 2022 a 2023 bolo o 2,8 ppm, čo je dvanásty rok po sebe, kedy množstvo oxidu uhličitého v atmosfére vzrástlo o viac ako 2 ppm. 

Úrovne CO₂ za posledných 800 000 rokov. Zdroj: NOAA Climate.gov

Dnešné hladiny oxidu uhličitého sú najvyššie v histórii ľudstva. Vyššia úroveň oxidu uhličitého v atmosfére bola pred približne tromi miliónmi rokov. Toho času bola globálna povrchová teplota o 2,5 až 4 stupne Celzia vyššia než počas predindustriálnej éry.

Vyššia hladina CO₂ v súčasnosti neprospieva ekosystému ani pestovaným plodinám

Portál Bádateľ v článku cituje profesora Williama Happera, podľa ktorého v období kambria a v minulosti „úrovne CO₂ boli zvyčajne tri, štyri, päťkrát vyššie ako sú teraz. Rastliny sú prispôsobené na oveľa vyššie úrovne, a tak im v súčasnosti nízke úrovne CO₂ škodia mnohými spôsobmi.“

Výskumníci, ktorí medzi rokmi 1980 a 2017 študovali stovky rastlinných druhov, zistili, že väčšina nehnojených suchozemských ekosystémov má čoraz väčší nedostatok živín, najmä dusíka, ktorý rastliny potrebujú na tvorbu sacharidov a bielkovín pre svoj rast. Tento pokles živín pripisujú globálnym zmenám, vrátane stúpajúcich teplôt a hladín CO₂. 

Štúdia pestovaných plodín preukázala, že vyššia koncentrácia oxidu uhličitého síce čiastočne zvýšila ich rast, v konečnom dôsledku znížila ich nutričnú hodnotu potrebnú pre konzumáciu, čo nie je pre ľudstvo hodnotné, povedala Kristie Ebi, spoluautorka štúdie a profesorka globálneho zdravia v Centre pre zdravie a globálne životné prostredie Washingtonskej univerzity. 

Pozitívny vplyv vyššej hladiny CO₂ na rast plodín navyše neplatí pre všetky rastliny. Podľa Jonasa Jagermeyra, vedeckého pracovníka Centra pre výskum klimatických systémov Kolumbijskej univerzity, to závisí od toho, kde vo svete sa pestujú. Rozdiel možno vidieť napríklad v prípade kukurice a pšenice. „Ak by sa však pšenica pestovala v tých istých regiónoch, kde sa v súčasnosti pestuje kukurica (t. j. v tropických a subtropických oblastiach, ako aj v stredných zemepisných šírkach), čelilo by to aj značným negatívnym vplyvom,“ povedal Jagermeyr.

Navyše zvyšujúce sa koncentrácie CO₂ a iných skleníkových plynov vedú ku klimatickým zmenám, ktoré majú na planétu niekoľko ďalších negatívnych dopadov prevyšujúcich výhody z vyššieho rastu plodín. „Vlny horúčav, suchá, lesné požiare, ktoré teraz zúria, a všetky tieto ďalšie vplyvy spojené so zmenou klímy by spoločnosť ovplyvnili oveľa viac,“ povedal Jagermeyr.

CO₂ ako skleníkový plyn zachytáva teplo zo slnečného žiarenia a zabraňuje jeho úniku späť do vesmíru, čo vedie k postupnému otepľovaniu planéty. Toto otepľovanie spôsobuje topenie ľadovcov a ľadových pokrývok, čo prispieva k zvyšovaniu hladiny morí. Vyššia hladina morí následne ohrozuje pobrežné oblasti a ostrovné štáty, ktoré môžu byť zaplavené. Zvýšené teploty tiež spôsobujú extrémne výkyvy počasia, ako sú intenzívne búrky, záplavy, suchá a požiare. Tieto extrémy majú ničivé účinky na ľudské komunity, poľnohospodárstvo a ekosystémy.

Problémom je rýchlosť klimatických zmien

Podľa Olsena, geológa a paleontológa z Columbia Climate School's Lamont-Doherty Earth Observatory, nie je zásadný problémom vyššia úroveň CO₂, ale rýchlosť, akou k zmenám dochádza. „Počas väčšiny histórie Zeme sa hladiny oxidu uhličitého vo všeobecnosti menili veľmi pomaly. To dalo organizmom a ich ekosystémom dostatok času na to, aby sa prispôsobili klimatickým zmenám prostredníctvom evolúcie aj migrácie.” 

Klimatológovia varujú, že v priebehu nadchádzajúceho storočia dôjde ku klimatickým zmenám 10-krát rýchlejšie ako za posledných 65 miliónov rokov. V dôsledku tohto tempa otepľovania môžeme napokon v nadchádzajúcich desaťročiach čeliť rastúcim rizikám.   Správa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy predpokladá, že s globálnym oteplením o 1,5 °C sa zvýšia „klimatické riziká pre zdravie, živobytie, potravinovú bezpečnosť, zásobovanie vodou, ľudskú bezpečnosť a hospodársky rast.“ Okrem toho „v suchozemských ekosystémoch bude 3 až 14 % z desiatok tisíc hodnotených druhov pravdepodobne čeliť veľmi vysokému riziku vyhynuti“ (.pdf, s. 71).

Zvýšená koncentrácia CO₂ škodí aj ľudskému zdraviu

Ak sa koncentrácia CO₂ dostane do rozsahu 1 000 až 2 000 ppm, môže sa u ľudí objaviť únava v reakcii na zhoršenú kvalitu vzduchu. Pri hladinách CO₂ medzi 2 000 a 5 000 ppm môžu ľudia pociťovať bolesti hlavy, ospalosť a vnímať vzduch ako stagnujúci, zastaraný a ťažký. V tomto rozsahu môžu tiež nastať problémy s koncentráciou, znížená pozornosť, zvýšená srdcová frekvencia a mierna nevoľnosť.

Koncentrácie nad 5 000 ppm naznačujú nezvyčajné podmienky vzduchu, kde môžu byť prítomné aj vysoké hladiny iných plynov. Tieto úrovne môžu byť toxické alebo môžu spôsobiť nedostatok kyslíka. Tento rozsah je aj maximálny prípustný limit pre každodenné vystavenie v pracovných prostrediach. Koncentrácie CO₂ nad 40 000 ppm sú považované za okamžite nebezpečné kvôli nedostatku kyslíka a môžu spôsobiť vážne zdravotné problémy alebo dokonca ohroziť život.

Pri koncentráciách nad 10 000 ppm dochádza k veľmi vážnemu ohrozeniu zdravia, vrátane straty vedomia, respiračných problémov a v extrémnych prípadoch aj k smrti, ak nie je zabezpečená okamžitá ventilácia. V bežných vonkajších podmienkach, kde je koncentrácia CO₂ regulovaná, nehrozí zdravotné riziko. Avšak v uzavretých priestoroch s nedostatočnou ventiláciou je dôležité monitorovať hladiny CO₂ a zabezpečiť primerané vetranie, aby sa predišlo potenciálnym problémom so zdravím.

William Happer nie je odborník na klimatické vedy 

William Happer je emeritný profesor fyziky na Princeton University. Vo výslužbe je od roku 2014. Pôsobil najmä v oblasti optiky a jadrovej fyziky. Venoval sa metódam polarizácie jadrových spinov u vzácnych plynov. Jeho práca umožnila využitie „hyperpolarizovaných“ plynov v mnohých oblastiach, vrátane magnetickej rezonancie pľúc. Na univerzite pôsobil tiež ako predseda rady pre výskum univerzity.  Je členom Americkej fyzikálnej spoločnosti, Americkej asociácie pre pokrok vedy, Americkej akadémie umení a vied, Národnej akadémie vied a Americkej filozofickej spoločnosti. 

O klimatickej vede nikdy nepublikoval článok v recenzovanom časopise a v tejto oblasti nemá ani žiadne iné odborné skúsenosti. Dlhodobo popiera klimatické zmeny.

Pôsobil v oblasti služieb pre vládu Spojených štátov amerických. Od roku 1991 do roku 2003 slúžil v administratíve prezidenta Georgea H. W. Busha ako riaditeľ energetického výskumu na ministerstve energetiky.

Od roku 2018 pôsobil ako senior riaditeľ pre nové technológie v Národnej bezpečnostnej rade Spojených štátov počas administartívy Donalda Trumpa. Na tejto pozícii počas jedného roka radil bývalému poradcovi Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Johnovi Boltonovi v otázkach klimatických zmien a vojenských technológií. 

Francesco Femia, generálny riaditeľ Rady pre strategické riziká a spoluzakladateľ Centra pre klímu a bezpečnosť, kritizoval Happera vo funkcii v Trumpovej administratíve. „Zámerom navrhovaného výboru je poskytnúť „oponentný“ prehľad už dôsledne preskúmaných správ od spravodajských, obranných, vedeckých a pravdepodobne aj iných agentúr a bude mu predsedať hlasný klimatický skeptik, ktorý podáva správy prezidentovi. Preto nebude ani nezávislý, ani dôsledný," povedal. Pre Washington Post na adresu Happera Femia dodal: „Toto je ekvivalent zriadenia výboru pre šírenie jadrových zbraní a toho, aby ho viedol niekto, kto si nemyslí, že jadrové zbrane existujú."

Happer je zakladajúcim členom organizácie CO₂ Coalition, ktorá šíri dezinformácie o klíme

Happer sa dlhodobo angažuje v skupinách popierajúcich klimatické vedy. V minulosti bol členom rady George C. Marshall Institute (GMI), ktorý bol financovaný ropnou spoločnosťou Exxon. Po zániku GMI Happer s manažérom spoločnosti Exxon Rogerom Cohenom v roku 2015 „s cieľom vzdelávať lídrov, tvorcov politík a verejnosť o dôležitom prínose oxidu uhličitého pre naše životy a hospodárstvo,“ založili organizáciu CO₂ Coalition. Organizáciu financuje rodina Mercerovcov, ktorá je tiež hlavným prispievateľom kampane Donalda Trumpa.

Organizácia popiera negatívny vplyv CO₂ na globálne otepľovanie a klimatické zmeny.   „Zvyšujúce sa úrovne skleníkového plynu CO₂ zo spaľovania paliva mierne zvýšia povrchovú teplotu Zeme. Pozorovania naznačujú, že každé zdvojnásobenie koncentrácie CO₂ zvýši teplotu zemského povrchu o 1 až 2 C, a možno aj menej. Otepľovanie je také malé, že výsledné dlhšie vegetačné obdobia a zvýšená produktivita rastlín v dôsledku dodatočného CO₂ budú veľkým prínosom pre život na Zemi,“ uvádzajú. 

Podľa Normana Rogersa, hlavného poradcu pre politiku Heartland Institute a člena rady poradcov CO₂ Coalition, je „globálne otepľovanie príkladom pseudo-vedy, kde sa zrnko vedeckej pravdy zneužilo a zmenilo na konštrukciu pseudo-vedy, ktorá podporuje obrovské toky peňazí.“ 

Ohľadom globálneho otepľovania prevláda vedecký konsenzus. Dlhodobé vedecké skúmania preukazujú, že ľudské aktivity, predovšetkým spaľovanie fosílnych palív, zvyšujú koncentráciu oxidu uhličitého v atmosfére, zohrievajú povrch Zeme, čo následne ovplyvňuje klímu. „Pozorovania na celom svete jasne ukazujú, že dochádza ku klimatickým zmenám, a dôsledný vedecký výskum dokazuje, že skleníkové plyny emitované ľudskou činnosťou sú hlavnou hnacou silou,“ uvádza vyhlásenie o zmene klímy od 18 vedeckých združení. 

Program Outsiders v minulosti porušil kódex presnosti o klimatickej vede

O klimatickej zmene Happer diskutoval v relácii Outsiders v septembri 2023. Relácia bola v minulosti vyšetrovaná pre zámerné uvádzanie nepresností.

Sťažnosť Austrálskemu úradu pre komunikácie a médiá (ACMA) na obsah relácie Outsiders podal koncom roka 2021 bývalý premiér Kevin Rudd.

Podľa zistení ACMA sa v časti relácie Outsiders pokúsili zľahčiť hrozbu globálneho otepľovania a podkopať vedecké poznatky o klimatickej zmene. Segmenty programu moderované Rowanom Deanom, ktorý opisuje klimatickú zmenu ako „podvodný a nebezpečný kult“, porušili „kódexy spravodlivosti a nerozlišovali názor od faktov“.

ACMA zistila, že program v roku 2021 porušil kódex presnosti tým, že neoddelil fakty od komentárov a poskytol zavádzajúce informácie o stave Veľkej koralovej bariéry o globálnom otepľovaní. Zo správy ACMA vyplýva, že v prípade časti relácie Outsiders šlo o „nepravdivé informácie o výskume, o obavy týkajúce sa dôveryhodnosti expertízy a zdrojov informácií a o nepresné reportáže“.

Záver

William Happer je uznávaný fyzik, v klimatickej vede však nemá odborné skúsenosti. Aj napriek tomu o klíme diskutoval v relácii Outsiders, ktorá podľa Austrálskeho úradu pre komunikácie a médiá v minulosti šírila dezinformácie o klimatickej zmene. Čiastočne pozitívny vplyv zvýšenej koncentrácie CO₂ v ovzduší pre rastliny neznamená, že jeho zvyšovanie má pozitívny vplyv pre celú planétu. Vyššie úrovne CO₂ podľa výskumov v súčasnosti znižujú nutričnú hodnotu plodín a negatívne ovplyvňujú rast nehnojených rastlín. V súčasnosti je problémom najmä rýchlosť zmeny koncentrácie CO₂ v atmosfére, ku ktorej ľudstvo svojou činnosťou významne prispieva. Aktuálny rýchly nárast CO₂ vedie k negatívnym klimatickým zmenám a škodí ekosystémom aj ľudskému zdraviu. Hladiny CO₂ stúpajú 10-krát rýchlejšie, než počas predchádzajúcich miliónov rokov a život na Zemi nemusí mať dostatok času na adaptáciu. Príspevok sme preto v rámci našej spolupráce so spoločnosťou Meta označili ako nepravdivý.