Na Facebooku sa šíri príspevok, podľa ktorého Jána Kuciaka zavraždilo tajné komando SIS s názvom Tarantula. K takémuto tvrdeniu však nie sú dostupné žiadne relevantné indície, nieto zdroje. Navyše, k prípadu existujú právoplatné rozsudky, ktoré zahŕňajú vykonané dôkazy. Podľa nich Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú zastrelil Miroslav Marček v spolupráci s Tomášom Szabóom. Obžalobe za objednávku čelia Alena Zsuzsová a Marián Kočner. Počas verejného súdneho konania neboli predložené žiadne dôkazy o existencii tajného komanda SIS s názvom Tarantula.

Profil s menom Martin Bavolár šíri na Facebooku príspevok, podľa ktorého Jána Kuciaka zavraždilo údajné tajné komando SIS s názvom Tarantula. Príspevok uvádza, že komando má pôsobiť „pod vedením agentov americkej tajnej služby CIA“. K príspevku je priložené približne dvojminútové video, ktoré bližšie opisuje údajné pôsobenie tohto komanda. Príspevok na Facebooku zdieľalo od 21. februára 2025 235 ľudí.

Martin Bavolár na svojom Facebookovom profile pravidelne šíri príspevky o údajnom komande Tarantula. V roku 2022 na Facebooku zdieľal príspevok, podľa ktorého bolo tajné komando Tarantula na základe spolupráce s americkou CIA vyslané do vojny na Ukrajinu. Členovia komanda mali za každú ruskú obeť dostať 50-tisíc dolárov. Podľa Bavolára stojí komando Tarantula aj za úmrtím policajného exprezidenta Lučanského, šéfa vojenskej tajnej služby Petra Bučka, vojenského pilota Petra Šveca či za úmrtím svedka z kauzy Gorila Františka Gauliedera. 

Bavolár v roku 2018 kandidoval za Slovenskú ľudovú stranu Andreja Hlinku za poslanca v mestskej časti Bratislava – Devínska Nová Ves. Web internetového rádia Slobodný vysielač ho v minulosti uvádzal ako novinára a moderátora relácie. Podľa webu konspiratori.sk obsahuje Slobodný vysielač dezinformácie, konšpiračné teórie, klamlivé a zavádzajúce správy, ktoré môžu mať „vážnejšie politické, ekonomické, zdravotné dôsledky, bez ich kritického zhodnotenia“. Podľa webu cas.sk mal Bavolár v roku 2023 figurovať ako vychovávateľ v zozname zamestnancov základnej školy v bratislavskej Vrakuni. Noviny sa v nadpise pýtali, či „bude vychovávať deti známy konšpirátor”. 

Dezinformácie o vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej šíril aj Daniel Bombic, ktorý ju na platforme Telegram spájal s Danielom Lipšicom a ďalšími verejne známymi osobami. Tieto konšpiračné naratívy však nie sú podložené relevantnými dôkazmi a nezazneli ani počas súdneho procesu, kde boli na základe dôkazov odsúdení skutoční vykonávatelia vraždy.

Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú zastrelili, obžalobe za objednávku čelí Zsuzsová a Kočner

Ján Kuciak a jeho snúbenica Martina Kušnírová boli zastrelení vo svojom dome vo Veľkej Mači 21. februára 2018. Strelcom bol dnes právoplatne odsúdený Miroslav Marček, ktorý sa po čase ku skutku priznal. Súd mu uložil trest odňatia slobody vo výmere 23 rokov. 

Z účasti na vražde bol na 25 rokov odňatia slobody právoplatne odsúdený aj bývalý policajt Tomáš Szabó. Ten „pomáhal zháňať zbraň, sledovať novinára a v osudný deň 21. februára 2018 priviezol aj odviezol vraha Miroslava Marčeka,“ píše Laura Kellöová z portálu Aktuality.sk.

Na 15 rokov odňatia slobody je právoplatne odsúdený aj sprostredkovateľ vrahov Zoltán Andruskó. Ten vo výpovedi uviedol, že vraždu si mal objednať Marián Kočner, pričom sprostredkovateľkou je podľa Andruskóa Alena Zsuzsová. 

Po zadržaní obvinených sa podľa informácií Denníka N ešte v roku 2018 na polícii prihlásil aj bývalý novinár a exšéf kontrarozviedky SIS Peter Tóth. Tóth sa mal polícii priznať, že si ho Kočner najal na sledovanie novinárov vrátane Jána Kuciaka, Mareka Vagoviča, Moniky Tódovej, Adama Valčeka a Štefana Hríba. Zo sledovania mal vyhotovovať záznamy, prípadne analýzy, za ktoré mu Kočner platil tisíce eur. 

Za objednanie vraždy prokurátor napokon obžaloval Mariána Kočnera, pričom ako sprostredkovateľka bola obžalovaná Alena Zsuzsová. V roku 2020 Špecializovaný trestný súd (ŠTS) oboch spod obžaloby oslobodil. Podľa súdu bola obžaloba postavená na nepriamych dôkazoch, ktoré ŠTS nepovažoval za dostatočné na jednoznačné preukázanie viny. Prokurátor podal voči rozhodnutiu odvolanie.

V júni 2021 Najvyšší súd zrušil oslobodzujúci rozsudok ŠTS, keďže ten podľa senátu konal predčasne a nevyhodnotil všetky dôkazy. ŠTS následne spojil proces so súbežnou kauzou prípravy vrážd prokurátorov a od apríla 2022 prebieha spoločné súdne konanie.

Po opätovnom prejednaní prípadu ŠTS v máji 2023 bola Zsuzsová súhrnne neprávoplatne uznaná vinnou a odsúdená na 25 rokov odňatia slobody vo veci vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a prípravy vrážd prokurátorov Maroša Žilinku a Petra Šufliarskeho. Senát za odsúdenie Zsuzsovej rozhodol v pomere 3:0. Advokát Zsuzsovej sa voči rozhodnutiu odvolal, verdikt teda nie je právoplatný. 

Mariána Kočnera ŠTS v prípade vraždy Kuciaka a Kušnírovej neprávoplatne oslobodil napriek tomu, že prokurátori od začiatku hovorili, že Zsuzsová na vraždu nemala peniaze a nemohla konať sama. Senát za oslobodenie Kočnera rozhodol v pomere 2:1. Kočner sa vzdal práva na odvolanie. 

Voči rozsudku sa však okrem obhajcu Zsuzsovej odvolali aj rodiny zavraždených, rozhodovať teda bude opäť Najvyšší súd.

Súdny proces v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej bol verejný a prebiehal za prítomnosti novinárov, ktorí sledovali a zaznamenávali jeho priebeh. Počas konania boli prezentované všetky kľúčové dôkazy vrátane svedeckých výpovedí, digitálnych stôp, finančných transakcií a analýz komunikácie obžalovaných. V rámci dokazovania sa nespomínala žiadna spojitosť s údajným tajným konandom SIS Tarantula a CIA. Ak by také dôkazy existovali, museli by byť na pojednávaní – hoci aj na jeho pre verejnosť neprístupnej časti – spomenuté. 

Slovenská informačná služby nemá zásahové komando

Vo verejných zdrojoch ani v mediálnych archívoch nie sú dohľadateľné žiadne zmienky o existencii špeciálneho komanda s názvom „Tarantula“, ktoré by operovalo pod SIS alebo v spolupráci so CIA. 

Zákon č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe definuje právomoci SIS. SIS má oprávnenie získavať, zhromažďovať a vyhodnocovať informácie dôležité pre bezpečnosť štátu, avšak nevykonáva policajné ani vojenské operácie a nemá oficiálne v kompetencii ozbrojené zásahy. V zákone nie je ustanovené, že by SIS disponovala špeciálnymi jednotkami na vykonávanie fyzických operácií, ako sú zatýkania či likvidácia osôb. Činnosť SIS kontroluje Národná rada SR.

Napriek tomu existujú indície, že SIS v 90. rokoch organizovala zásahové operácie. Najznámejším prípadom bolo organizovanie únosu Michala Kováča ml. v roku 1995, na ktorom sa podľa svedeckých výpovedí podieľali príslušníci SIS. Investigatívny novinár Tom Nicholson v jednom z rozhovorov uviedol, že podľa jeho informácií neskôr po Fegyveresovi pátralo komando SIS. Podľa Ľuboša Kosíka, bývalého člena SIS, existoval dokonca plán na zavraždenie Fegyveresa – mal byť zhodený z útesu pri Mont Blancu. 

V slovenskom bezpečnostnom systéme existujú špecializované zásahové útvary, ktoré však spadajú pod Ministerstvo vnútra SR a Policajný zbor, nie pod SIS. Patrí medzi nich napríklad Útvar osobitného určenia (Lynx Commando), ktorý je primárne nasadzovaný proti nebezpečným ozbrojeným páchateľom či teroristickým hrozbám. 

Nie sú teda známe akékoľvek relevantné indície, ktoré by hovorili o aktivitách SIS uvedených Martinom Bavolárom a nepodporujú ich ani súdne konania k tomuto prípadu.

Záver

Martin Bavolár na Facebooku zdieľa príspevok, v ktorom tvrdí, že Jána Kuciaka zavraždilo tajné komando SIS s názvom Tarantula. Tvrdenia Martina Bavolára o existencii komanda Tarantula neboli nikdy potvrdené žiadnymi dôveryhodnými zdrojmi. Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú zastrelil odsúdený Miroslav Marček v spolupráci s odsúdeným Tomášom Szabóom. Vraždu sprostredkoval odsúdený Zoltán Andruskó. Obžalobe za objednávku vraždy čelí Alena Zsuzsová a Marián Kočner. Na verejnom súdnom procese k vražde neboli vykonávané žiadne dôkazy, ktoré by podporovali zapojenie teóriu o zapojení tajného komanda SIS pod názvom Tarantula. Príspevok sme preto v rámci spolupráce s Metou označili ako nepravdivý. 

Zdroj fotografie: AFP