V programovom vyhlásení vlády SR na obdobie rokov 2010 - 2014 sa v časti 2.1 Hospodárska politika okrem iného uvádza aj nasledovné:

Ako je zrejmé z relácie Na telo, Richard Sulík mal na mysli práve túto pasáž.

Zo znenia programu vlády nie je jasné, kedy sa má táto zmena vykonať, rovnako tam nie je zmienený euroval. Euroval bol prijatý už pred vytvorením programového vyhlásenia vlády, preto ak by sa jednalo o prioritu SaS, mohlo vyhlásenie bližšie špecifikovať úpravu eurovalu. Vzhľadom na to, že tak nerobí, nie je možné hovoriť o nezlúčnosti týchto dvoch dokumentov.

Rozšírenie eurovalu síce v sebe nemá zakomponovaný mechanizmus riadeného bankrotu, ale aby nebolo v rozpore s programom vlády ho ani mať nemusí. Má ho už návrh ESF t.j. trvalého mechanizmu.

Bližšie vysvetlenie:

Termín riadený bankrot (managed bankruptcy, default) sa v Zmluve o európskom permanentnom mechanizme (ESM) (pdf) nenachádza.

Avšak v kapitole 4, článok 12, odstavec 2 (s.25) sa spomína účasť súkromného sektora:

Forma adekvátnej a proporčnej účasti súkromného sektora by mala byť vyhľadávaná na základe osobitného preskúmania každého prípadu osobitne tam, kde je členovi ESM poskytnutá finančná pomoc ná základe praxe IMF. Povaha a rozsah tejto pomoci bude závisieť od výsledkov analýzy udržateľnosti dlhu a mala by kalkulovať s rizikom šírenia nákazy a prípadnych efektov preliata na ostatné členské štáty Európskej únie a tretích krajín.

(An adequate and proportionate form of private-sector involvement shall be sought on a
case-by-case basis where financial assistance is received by an ESM Member, in line with IMF practice. The nature and the extent of this involvement shall depend on the outcome of a debt sustainability analysis and shall take due account of the risk of contagion and potential spill-over effects on other Member States of the European Union and third countries.)

V dočasnom eurovale táto účasť zakotvená nie je. Slová "privat sector" sa v dodatku ako ani v zmluve ESFS nenachádzajú, má byť ale súčasťou druhej pôžičky Grécku.

O miere, úžitku a (ne)výhodnosti účasti súkromného sektora píše viac napr. ekonomický analytik Michal Lehuta v Trende.

Zmienka o riadenom bankrote tak nie je súčasťou žiadneho z eurovalov, avšak v trvalom eurovale (ESF - t.j. euroval 2) sa počíta s účasťou súkromného sektora.

Ako uvádza Michal Lehuta, "citeľná účasť súkromného sektora, by sa dala považovať za riadený bankrot".

Michal Lehuta študoval na Jacobs University Bremen, v súčasnosti je analytik Trendu. Viac o ňom ja jeho blogu.