Nemáme priestor na komplexnú analýzu zákonov o súdnictve v jednotlivých obdobiach. Avšak vzhľadom na zmeny v obodbí, keď bol ministrom spravodlivosti Štefan Harabín došlo ku niekoľkým zásahom do nezávislosti súdnictva.

Kľúčovú úpravu kompetencií ministra spravodlivosti počas vlády koalície SMER, HZDS a SNS predstavoval zákon č. 517/2008 Z.z. z 5. novembra 2008, ktorým sa menili a dopĺňali zákon č. 757/2004 Z.z. o súdoch a zákon č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich. Malý dodatok k § 38 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch umožnil ministrovi spravodlivosti odvolať predsedu súdu nielen pri neplnení svojich povinností, ustanovených zákonom, ale aj "z iných závažných dôvodov po prerokovaní so súdnou radou." Táto zmena uľahčila vtedajšiemu ministrovi Harabinovi odvolávanie predsedov súdov (hneď po nástupe do funkcie v 2006 roku ich vymenil vyše pol tucta - zdroj TREND, 2. decembra 2008). Okrem toho vyššie spomenutá novela zákona v malej miere rozšírila niektoré kompetencie Najvyššieho súdu SR v oblasti tvorby rozpočtu súdnictva (§ 86 zákona č. 757/2004 Z.z.) a kompetencie Súdnej rady SR v oblasti menovania a odvolávania sudcov (§ 11, § 13 a § 22 zákona č. 385/2000 Z.z.).