Radoslav Procházka
#SIEŤ
Bola to vláda (minulá vláda, pozn.), ktorej bol pán poslanec členom, vláda, v ktorej mal Smer pohodlnú väčšinu, ktorá statusové kompetencie v súdnictve upravovala podľa toho, v ktorej funkcii práve doktor Harabin v tom čase bol. Keď bol ministrom spravodlivosti, posilňovali sa ministerské kompetencie. Keď bol predsedom Najvyššieho súdu, vláda navrhla, aby sa posilnili jeho kompetencie.
Kľúčovú úpravu kompetencií ministra spravodlivosti počas vlády koalície SMER, HZDS a SNS predstavoval zákon č. 517/2008 Z.z. z 5. novembra 2008, ktorým sa menili a dopĺňali zákon č. 757/2004 Z.z. o súdoch a zákon č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich. Malý dodatok k § 38 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch umožnil ministrovi spravodlivosti odvolať predsedu súdu nielen pri neplnení svojich povinností, ustanovených zákonom, ale aj "z iných závažných dôvodov po prerokovaní so súdnou radou." Táto zmena uľahčila vtedajšiemu ministrovi Harabinovi odvolávanie predsedov súdov (hneď po nástupe do funkcie v 2006 roku ich vymenil vyše pol tucta - zdroj TREND, 2. decembra 2008). Okrem toho vyššie spomenutá novela zákona v malej miere rozšírila niektoré kompetencie Najvyššieho súdu SR v oblasti tvorby rozpočtu súdnictva (§ 86 zákona č. 757/2004 Z.z.) a kompetencie Súdnej rady SR v oblasti menovania a odvolávania sudcov (§ 11, § 13 a § 22 zákona č. 385/2000 Z.z.).
Dňa 27. marca bol, s odobrením vtedajšej vlády (zdroj TREND, 25. marca 2009), ministerstvom spravodlivosti v parlamente predstavený návrh novely zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich, ktorý prenášal všetky kľúčové kompetencie nad súdnictvom na Najvyšší súd SR a Súdnu radu SR. Minister Harabin v čase posilňovania právomocí predsedu najvyššieho súdu nevyvrátil úmysel vrátiť sa na Najvyšší súd SR.