K. Vollebaek sa vyjadril k zákonu o štátnom jazyku napr. takto:  „Povedal som, že zákon (o štátnom jazyku) nie je proti medzinárodným štandardom. Nikomu sa nepodarilo dokázať, že by tomu tak bolo. To neznamená, že si myslím okamžite, že to je dobrý zákon. Ale je to zákon, ktorým sa dá zabezpečiť, aby bol implementovaný riadnym spôsobom. A dajú sa možno prípadne upraviť niektoré veci, ktoré by azda úpravu potrebovali. Cieľom mojej zaangažovanosti do celej problematiky je uistiť sa, že národnostné menšiny nebudú negatívne ovplyvnené týmto zákonom. Myslím si, že to je možné a môžeme to aj zaručiť prostredníctvom podrobnej implementácie a usmernení podľa toho, čo sa týka implementácie. Kým sa však vytvoria tieto usmernenia, musí byť jasné, že sa nebudú v ustanovení zákona uplatňovať natvrdo, bez zváženia všetkých ostatných faktorov, čo by sa mohlo vo výraznej miere priečiť medzinárodným štandardom. A tu taktiež, aj čo sa prieči slovenskej ústave“, podčiarkol. 

Zároveň: Tvrdí, že zásady vlády k tomu ako vykonávať zákon pomáhajú zachovávať princípy nediskriminácie a proporcionality a tak by mali chrániť právo osôb patriacich k národnostným menšinám na používanie ich materinského jazyka v súkromnej a verejnej sfére. Vollebaek očakáva, že slovenské orgány budú pozorne sledovať a vyhodnocovať implementáciu zákona o štátnom jazyku, osobitne ukladanie pokút v záujme vyvarovať sa neprimeraných obmedzení používania menšinových jazykov.

Portál hnonline.sk priniesol vyjadrenie podpredsedu SMK Berényiho: "posilnenie slovenčiny zmenou jazykového zákona by bolo možné v budúcnosti vyvážiť zmenami v zákone o jazykoch národnostných menšín i prijatím samostatného zákona o právach menšín. Za tým podľa neho stojí aj komisár." Podobne sa vyjadril i P. Csáky, podľa ktorého komisár chce, aby Slovensko prijalo zákon o jazyku národnostných menšín. 

Vtedajší predseda Zahraničného výboru NR SR Juraj Horváth ale tvrdí niečo iné: „Neotvoril (Vysoký komisár, pozn.) požiadavku, aby sme prijali menšinový zákon. Aj komisárovi je jasné, že v predvolebnom období nie je možné pripravovať takýto zákon. Som presvedčený, že nebude vyvíjať tlak na SR, aby prijala taký zákon.

Z vyššie uvedeného je jasné, že Vysoký komisár sa zameriava na implementáciu zákona o štátnom jazyku ako záruku proti diskriminácii a priamo neodporúča rýchle prijatie zákona o používaní jazykov národnostných menšín, aby nedošlo k diskriminácii. Zároveň konštatuje, že nie je dokázateľné, že by bol ten zákon proti medzinárodným normám, čo je možné interpretovať zároveň ako to, že nie je diskriminačný (a záleží na jeho implementácii).