Ústavný súd vo svojom rozhodnutí z 20. apríla 2011 uviedol, že:

(bod 56) "Ústavný súd rovnako súhlasí s tými názormi, ktoré tvrdia, že porušenia princípu tajného hlasovania v rámci jeho horizontálneho pôsobenia sa nedopustí volic, ktorý napr. sám na verejnosti oznámil, ako bude hlasovat alebo ako hlasoval. Uvedené ale podla názoru ústavného súdu neplatí pre situáciu, v ktorej volic (poslanec) chce obsah svojho hlasovania (pre)ukázat/doložit... Z vyjadrení (citácií) zainteresovaných subjektov k namietaným volbám prezentovaných masovokomunikacnými médiami, ako aj z vyjadrení takmer polovice clenov volebného orgánu národnej rady, ktorí odmietli podpísat zápisnicu o tajnej volbe, mal ústavný súd za dostatocne preukázané, že postoj nie zanedbatelnej, ak nie prevažnej casti poslancov národnej rady nesmeroval (iba) k oznámeniu, ako budú hlasovat, ci ako hlasovali, ale k odtajneniu volby samotnej, k comu slúžilo fotenie hlasovacích lístkov s oznaceným kandidátom, vzájomná kontrola poslancov potvrdzujúca zakrúžkovanie 'toho správneho kandidáta', resp. následná kontrola straníckych centrál.

(bod 31) Úlohou štátnej moci je zabezpecit také podmienky, aby nikto nemohol zistovat, ci zistit, ako kto hlasoval, a tak znemožnit ovplyvnenie volebných výsledkov... Tajnost volby je volicovi zarucená aj v prípade, ked na nej on sám nemá záujem. Nevyhnutnými náležitostami tajnej volby je, že volic upravuje svoje hlasovacie lístky a vkladá ich do obálky iba v priestore na to urcenom a bez prítomnosti inej osoby... v priestore urcenom na úpravu hlasovacích lístkov nesmie byt s volicom prítomná iná osoba."

Z uvedeného vyplýva, že dohadovanie pred volbou v rámci poslaneckých klubov nie je porušením princípu tajnosti, pretože samotné hlasovanie stále nie je dokázatelné. Vzájomná kontrola lístkov, fotografovanie, a pravdepodobne aj dohoda o špecifickom oznacovaní hlasovacích lístkov, z ktorých je možné následne "zistit, ako kto hlasoval", teda akékolvek dôkazy o obsahu odovzdaných hlasovacích lístkov, je porušením princípu tajnej volby.