DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií

Robert Fico

SMER-SD

Ústavný súd povedal, že toto (fotografovanie hlasovacích lístkov, pozn.) bolo protiústavné a nie je možné, aby niekto v tajnej voľbe bol nútený čo fotiť alebo iným spôsobom sa kontrolovať.

Pavol Hrušovský vs. Robert Fico - 22.05.2011
Pravda

V tlacovom komuniké rozhodnutia Ústavného súdu k stažnosti D. Trnku, ktorou namietal priebeh volieb generálneho prokurátora:

"Nosné dôvody (ratio decidendi), ktoré viedli ústavný súd k vysloveniu porušenia stažovatelom namietaných práv a k zrušeniu napadnutých volieb spocívajú:

V zistení, že esenciálnym predpokladom ústavného princípu tajného hlasovania je zabezpecenie a garantovanie stavu, 'aby hlasovací lístok upravil (volic, pozn.) sám (bez prítomnosti dalších osôb) a aby nebolo možné dodatocne zistit, ako hlasoval, resp. aký bol obsah jeho rozhodnutia' (Milan Cic a kol.), ktorý ústavný princíp v jeho fundamente prežaruje do každých volieb vykonávaných tajným hlasovaním, teda aj tajných volieb kandidáta na funkciu generálneho prokurátora.

V preukázaní – nad mieru rozumných pochybností – toho, že poslanci (volici) si, v nie zanedbatelnom rozsahu, fotili svoje hlasovacie lístky s oznacenou volbou kandidáta, že za pomoci overovatelov resp. medzi sebou uskutocnovali kontrolu hlasovacích lístkov ešte pred ich vhodením do hlasovacej schránky a že koalicné politické strany (ich vrcholní predstavitelia) mali 'ex post' prehlad o tom, ako v prevažnej miere hlasovali ich poslanci. Pri volbe z 2. decembra 2010 preto neboli dodržané základné predpoklady tajného hlasovania, a to nie v ojedinelom, ani v malom rozsahu, ak nie v rozsahu prevažujúcom.

Národná rada extrémne, a teda ústavnoprávne neudržatelným spôsobom, zasiahla do ústavného princípu tajného hlasovania z 2. decembra 2010 tým, že ho nedostatocne zabezpecila a negarantovala jeho ústavne konformný priebeh, a to napriek tomu, že k podobným exesom už dochádzalo pri opakovanej prvej volbe 4. novembra 2010, ktoré obe tajné hlasovania (tým pádom hrubé aj opakované porušenia) neboli konvalidované ani v rámci opakovanej druhej volby 7. decembra 2010. Ústavnoprávna zodpovednost národnej rady v okolnostiach danej veci nespocíva v jej priamom zasahovaní do priebehu namietaného tajného hlasovania, ale v nedodržaní jej pozitívnej povinnosti zabezpecit a garantovat priebeh tajného hlasovania ústavne konformným spôsobom."

Dátum zverejnenia analýzy: 22.05.2011
success
error