V náleze Ústavného súdu k sťažnosti JUDr. D. Trnku, ktorou namietal na priebeh voľby generálneho prokurátora (k voľbám z 2. a 7. decembra 2010, pozn.) (.pdf) sa okrem iného píše:

"Národná rada extrémne, a teda ústavnoprávne neudržateľným spôsobom, zasiahla do ústavného princípu tajného hlasovania z 2. decembra 2010 tým, že ho nedostatočne zabezpečila a negarantovala jeho ústavne konformný priebeh, a to napriek tomu, že k podobným excesom už dochádzalo pri opakovanej prvej voľbe 4. novembra 2010, ktoré obe tajné hlasovania (tým pádom hrubé aj opakované porušenia) neboli konvalidované ani v rámci opakovanej druhej voľby 7. decembra 2010. Ústavnoprávna zodpovednosť národnej rady v okolnostiach danej veci nespočíva v jej priamom zasahovaní do priebehu namietaného tajného hlasovania, ale v nedodržaní jej pozitívnej povinnosti zabezpečiť a garantovať priebeh tajného hlasovania ústavne konformným spôsobom.

Ústavný princíp tajného hlasovania nepôsobí len vertikálne, t.j. voči štátu (jej orgánom, v okolnostiach danej veci národnej rade), ktorý je povinný zabezpečiť a garantovať tajnosť hlasovania, ale tiež horizontálne „to znamená medzi súkromnými osobami, voči zamestnávateľovi, politickej strane a pod.“ (Jan Filip). Porušenia princípu tajného hlasovania v rámci jeho horizontálneho pôsobenia sa nedopustí volič, ktorý napr. sám na verejnosti oznámil, ako bude hlasovať alebo ako hlasoval. To ale podľa názoru ústavného súdu neplatí pre situáciu, v ktorej volič (poslanec) chce obsah svojho hlasovania (pre)ukázať/doložiť. Ústavný súd mal za dostatočne preukázané, že postoj nie zanedbateľnej, ak nie prevažnej časti poslancov národnej rady, nesmeroval k (iba) oznámeniu ako budú hlasovať, či ako hlasovali, ale k odtajneniu voľby samotnej.

Ústavné/zákonné určenie tajnej voľby je nepochybne právny imperatív, ktorý nemôže volič nerešpektovať, a to bez ohľadu na to, či ide o tajnú voľbu napr. zastupiteľských orgánov, prezidenta, predsedu národnej rady alebo kandidáta na funkciu generálneho prokurátora. Volič (pre tento prípad poslanec národnej rady) pri tajnej voľbe disponuje nie subjektívnym právom výberu medzi tajnosťou, či netajnosťou (napr. jej zverejnením), ale právnou povinnosťou rešpektovať legálny spôsob voľby."