V rozhodnutí Ústavného súdu SR (.pdf) sa okrem iného píše:

"Ústavnoprávna zodpovednosť národnej rady v okolnostiach danej veci nespočíva v jej priamom zasahovaní do priebehu namietaného tajného hlasovania, ale v nedodržaní jej pozitívnej povinnosti zabezpečiť a garantovať priebeh tajného hlasovania ústavne konformným spôsobom.

Ústavný princíp tajného hlasovania nepôsobí len vertikálne, t.j. voči štátu (jej orgánom, v okolnostiach danej veci národnej rade), ktorý je povinný zabezpečiť a garantovať tajnosť hlasovania, ale tiež horizontálne „to znamená medzi súkromnými osobami, voči zamestnávateľovi, politickej strane a pod.“ (Jan Filip). Porušenia princípu tajného hlasovania v rámci jeho horizontálneho pôsobenia sa nedopustí volič, ktorý napr. sám na verejnosti oznámil, ako bude hlasovať alebo ako hlasoval. To ale podľa názoru ústavného súdu neplatí pre situáciu, v ktorej volič (poslanec) chce obsah svojho hlasovania (pre)ukázať/doložiť. Ústavný súd mal za dostatočne preukázané, že postoj nie zanedbateľnej, ak nie prevažnej časti poslancov národnej rady, nesmeroval k (iba) oznámeniu ako budú hlasovať, či ako hlasovali, ale k odtajneniu voľby samotnej.

Ústavné/zákonné určenie tajnej voľby je nepochybne právny imperatív, ktorý nemôže volič nerešpektovať, a to bez ohľadu na to, či ide o tajnú voľbu napr. zastupiteľských orgánov, prezidenta, predsedu národnej rady alebo kandidáta na funkciu generálneho prokurátora. Volič (pre tento prípad poslanec národnej rady) pri tajnej voľbe disponuje nie subjektívnym právom výberu medzi tajnosťou, či netajnosťou (napr. jej zverejnením), ale právnou povinnosťou rešpektovať legálny spôsob voľby.

Opakovanú tajnú voľbu zo 7. decembra 2010 je treba chápať ako pokračovanie tej istej voľby, teda s tými istými kandidátmi bez potreby opakovania formálnej procedúry. Inými slovami povedané namietané voľby (z 2. a zo 7. decembra 2010) tvoria duálnu jednotu alebo uzavretý, vzájomne podmienený cyklus, t.j. ide o kontinuálny proces tej istej voľby, čo pri ich ústavnom prieskume znamená aj to, že pokiaľ ústavný súd zistí porušenie namietaných práv v súvislosti s tajnou voľbou z 2. decembra 2010, pričom toto porušenie nebolo následne konvalidované vo voľbe opakovanej, vysloví potom porušenie namietaných práv a zruší opakovanú voľbu už len z tohto dôvodu.

Ústavný súd riadiac sa princípom seba obmedzenia a zdržanlivosti nepovažoval pre tento prípad za účelné podrobiť ústavnému prieskumu sťažovateľom nastolené otázky súvisiace s ústavno- konformným výkladom kvóra poslancov národnej rady pri tajnom hlasovaní o návrhu generálneho prokurátora zo 7. decembra 2010 a v tejto spojitosti aj o zmysle a účele parlamentnej obštrukcie. Ústavný prieskum týchto nepochybne relevantných otázok v tomto konaní sa javil ako neúčelný, keďže aj bez neho ústavný súd dospel k záveru o porušení sťažovateľom označených práv a o potrebe zrušiť namietané voľby, teda aj voľby zo 7. decembra 2010. Inými slovami povedané k potrebe vysloviť porušenie označených práv a zrušiť voľby zo 7. decembra 2010 ústavný súd dospel už z dôvodu previazanosti/spojitosti týchto volieb s voľbami z 2. decembra 2010, čím sa dosiahol účel zjednania nápravy, ktorú sťažovateľ požadoval."

V rozhodnutí Ústavného súdu SR sa nikde nič také ako tvrdí Maďarič nepíše.