Tento argument, ktorý sa v diskusiách o imunite často používa, pekne rozobral na svojom blogu Pavol Szabo. Šlo o prípad hlasovania poslanca Miroslova Sládka počas voľby českého prezidenta v januári 1998. Sládek bol počas voľby zadržaný, to ale nijak nesúviselo s voľbou, ale s tým, že sa opakovane odmietal zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní vo svojej trestnej veci, resp. odmietal na rôznych adresách ním určených, prevziať predvolanie.

Je pravda, že Havel bol v danom prípade zvolený práve vďaka tomu jednému chýbajúcemu hlasu (141 z 281 všetkých hlasov), avšak ako sa poliltológovia zhodujú, ak by nebol zvolený v druhom kole, bol by zvolený vzhľadom na odlišné pravidlá s týmto istým počtom hlasov v treťom kole, ergo racionálna motivácia pre takéto prípadné zneužitie polície teda neexistovala. Spájať Sládkovu väzbu s hlasovaním je zavádzajúce.

To celé pritom ešte nijak nesúvisí s imunitou, ktorá je v českej Ústave (článok 27) koncipovaná širšie ako u nás- v prípade, že komora parlamentu nevydá poslanca či senátora na trestné stíhanie, to je navždy vylúčené (aj po skončením výkonu funkcie).

Sládek chránený imunitou bol, zadržaniu (po súhlase parlamentu) sa ale nevyhol. Ak by chcel Maďarič upraviť našu Ústavu tak, aby sa niečo podobné nemohlo stať u nás, musel by navrhnúť úplné vylúčenie možnosti zadržania/ zatknutia poslanca (aj pri pristihnutí pri trestnom čine atď) bez predchádzajúceho súhlasu parlamentu.