Návrh novely zákona neukladá povinnosť zamestnancom orgánov verejnej správy (ktorých sa to podľa daného zákona týka), aby ovládali štátny jazyk a zároveň jazyk národnostnej menšiny. Za uplatnenie práva konať pred takýmto orgánom verejnej správy aj v jazyku národnostnej menšiny zodpovedá daný orgán, nie jednotliví zamestnanci.

V čl. 1 ods. 6 návrhu novely zákona (.pdf) o používaní jazykov národnostných menšín sa uvádza:

"(3) Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, má právo konať pred orgánom štátnej správy, orgánom územnej samosprávy, iným orgánom verejnej správy, nimi zriadenou právnickou osobou a právnickou osobou zriadenou zákonom (ďalej len "orgán verejnej správy") v obci podľa odseku 1 aj v jazyku menšiny. Orgán verejnej správy vytvorí podmienky na uplatnenie práva podľa predchádzajúcej vety a účastníka konania pred začatím konania informuje o možnosti používania jazyka menšiny."

Či bude dochádzať k diskriminácii pri prijímaní do zamestnania je otázne. Zamestnávateľ však má právo určiť si podmienky na prijatie ľudí do určitej pozície (dosiahnutie určitého stupňa vzdelania, ovládanie cudzích jazykov a pod.). Navyše, podľa zákona o štátnom jazyku (.pdf) (§ 3 ods. 1) zamestnanci orgánov verejnej správy (súkromných firiem sa tento zákon nijak nedotýka), štátni zamestnanci atď. "sú povinní ovládať a v úradnom styku používať štátny jazyk". Pri prijímaní do zamestnania sa teda nemôže zohľadňovať výlučne to, či niekto vie "hovoriť proste po maďarsky".