Denník Pravda priniesol 18.marca 2011 prehľad prípadov odpočúvania politikov:

* rozhovor ministra vnútra Ladislava Hudeka s riaditeľom tajnej služby Ivanom Lexom o výmene vyšetrovateľa únosu prezidentovho syna

* rozhovor predsedu vlády Mikuláša Dzurindu s podnikateľom Vladimírom Miškovským o kšeftoch na bratislavskom magistráte v roku 1999

* odpočúvanie rozhovoru predsedu ANO Pavla Ruska s novinárom v roku 2002. V koalícii vypukol spor, či odpočúvala tajná služba alebo polícia, napokon došlo k výmene Vladimíra Mitra na čele SIS

* rozhovor podnikateľa Jána Badžgoňa s bývalým pokladníkom SDKÚ Gabrielom Palackom v roku 2003 o účtoch vo švajčiarskej banke UBS a prevodoch na nich

* v roku 2004 sa stratili nahrávky v korupčnej kauze Pavla Bielika z KDH. K strate malo prísť v archivačnom systéme rezortu vnútra, tomu vtedy šéfoval Bielikov stranícky kolega Vladimír Palko

* v roku 2006 mali byť odpočúvané politické strany. O prešetrenie požiadal Generálnu prokuratúru predseda HZDS Vladimír Mečiar

Na Slovensku za nelegálne odpočúvanie nebol potrestaný nikto. Nevieme však overiť, či bol v nejakom z týchto prípadov predložený dôkaz o nelegálnom odpočúvaní SIS. 

Ku odpočúvaniu Hudeka s Lexom sa vyjadril aj Milan Žitný, ktorý sa dlhodobo venuje tajným službám:

"Z hľadiska tohto príspevku je jedno, či tak konajú v záujme vyššej spravodlivosti. Sem môžeme zaradiť napríklad aj slávny telefonický rozhovor Hudek – Lexa. Nebol zaznamenaný nelegálne, ako sa často uvádza v médiách, ale automaticky, rovnako ako každý hovor, ktorý sa uskutočňuje do a z objektov SIS. Až potom ho istý funkcionár zo SIS vyniesol von. Tento skutok nad rámec služobných povinností a prísahy mu vyniesol po voľbách 1998 udržanie si miesta v SIS."