Prvého januára 2002 vstúpil do platnosti tzv. krajanský zákon, ktorý umožňuje občanom žijúcim mimo Slovenska v Chorvátsku, Srbsku, Rumunsku, Slovinsku a Ukrajine, ktorí sa hlásia k maďarskej národnosti, sprostredkovane dávať príspevky, ak by dali svoje deti na školy s maďarským jazykom. Ponúka aj ďalšie výhody.

Denník SME informoval že vydanie preukazu je bezplatné. Podmienkou pre jeho zisk by malo byť ovládanie maďarčiny a maďarská národnosť.

Maďarská vláda vyhradila 1,2 mld. forintov (cca 200 milionov korún) na podporu krajanov v susedných krajinách.  Vysoký komisár OBSE pre národnostné menšiny Rolf Ekeus sa 26. januára 2002 vyjadril, že zodpovednosť za starostlivosť o národnostné menšiny spočíva na domovskom štáte, kde menšiny žijú a legislatíva inej krajiny musí rešpektovať tento princíp. "Myslím si, že práve exteritoriálna účinnosť by mohla byť škodlivá, ak by sa takýto postup stal v Európe pravidlom. Mohlo by to viesť k znepokojivej situácii," uviedol komisár.

Vo februári roku 2002 navrhli poslanci za KDH zákon o zabezpečení zvrchovanosti republiky, ktorý mal zabrániť realizácii maďarského krajanského zákona na území Slovenska. Tento krok nahneval ich koaličných partnerov v SMK. Terajší predseda strany B. Bugár sa vyjadril, že ak navrhovaný zákon prejde, "KDH nemôže po voľbách počítať so vznikom vlády, v ktorej sa ocitne spolu s SMK." Zákon nebol prijatý. 

Vo februári 2002 prijal slovenský parlament text deklarácie, v ktorom sa poslanci postavili proti uplatňovania zákona na území Slovenska, pretože podľa poslancov zákon zasahuje do "výlučnej územnej a personálnej jurisdikcie suverénneho štátu."

Ku čiastočnému riešeniu situácie došlo po zmene vlády v Maďarsku (V. Orbána vystriedal P. Megdyessy) a v novembri 2002 navrhli maďarské strany a krajanské organizácie novelizáciu zákona. S novelizovanou verziou zákona, z ktorej vymizli prvky exteritoriality, schválenou v júni 2003 už súhlasila Európska komisia ako aj okolité štáty, avšak okrem Slovenska. Slovenská vláda ako reakciu pripravovala zákon o 90% zdanení podpory držiteľom preukazu. Ku kritike sa pridala Rada Európy a OBSE a vyzvali Maďarsko ku ďaľšej úprave krajanského zákona. K vyriešeniu sporu došlo koncom júna 2003, keď sa Eduard Kukan a Lászlo Kovács dohodli na stretnutí o neuplatňovaní zákona na území Slovenska. "Výhody, ktoré zákon poskytoval, mali byť realizované na základe medzištátnej zmluvy a dvojstrannej dohody a podporu vo vzdelávaní má poskytovať slovenská organizácia s so slovenskou právnou subjektivitou." Podrobný chronologický popis vývoja si môžete prečítať v práci brnenského politológa Vlastimila Havlíka.

Na základe uvedeného je pravda, že Slovensko vyvinulo tlak na maďarskú stranu a s podporou európskych orgánov sa jej podarilo vymôcť zmeny a vymanenie sa z účinnosti krajanského zákona. Maďarská vláda však na základe tejto dohody môže prostredníctvom slovenských orgánov a organizácii podporovať štúdium detí s maďarskou národnosťou.