Predkladaná novela zákona o používaní jazykov národnostných menšín hovorí:

„§ 2 Používanie jazyka menšiny v úradnom styku
(1) Ak obcania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, tvoria podla posledného scítania obyvatelov v obci najmenej 15 % obyvatelstva, môžu v tejto obci používat v úradnom styku jazyk menšiny.

(2) Zoznam obcí podla odseku 1 ako aj zoznam oznacení obcí podla odseku 1 v jazykoch menšín ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky.

(3) Obcan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, má právo v obci2a) podla odseku 1 komunikovat v ústnom a písomnom styku pred orgánom štátnej správy, orgánom územnej samosprávy a územnou samosprávou zriadenou právnickou osobou (dalej len 'orgán verejnej správy') vrátane predkladania písomných listín a dôkazov aj v jazyku menšiny a orgán verejnej správy poskytne odpoved na podanie napísané v jazyku menšiny okrem štátneho jazyka aj v jazyku menšiny s výnimkou vydávania verejných listín podla osobitného predpisu2b). V pochybnostiach je rozhodujúce znenie odpovede orgánu verejnej správy v štátnom jazyku. Orgán verejnej správy vytvorí podmienky na uplatnenie práva podla prvej vety a zabezpecí informáciu o možnostiach používania jazyka menšiny v sídle orgánu verejnej správy na viditelnom mieste.

(...)


(8) Obcania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, môžu v úradnom styku v obci, ktorá nesplna podmienky podla odseku 1, pri ústnej komunikácii používat jazyk menšiny, ak s tým zamestnanec orgánu verejnej správy a osoby zúcastnené na konaní súhlasia."

Z uvedeného vyplýva, že jazyk menšín sa môže zo strany obcanov používat v prípade územia s 15% zastúpením menšiny, na ostatnom území môžu menšinový jazyk použit ak s tým úradník a ostatné zúcastnené strany súhlasia.

Ak by "úcastník" (rozumieme tým obcana na úrade, nie úradníka) trval na používaní štátneho jazyka na úrade v obci, kde je 15% zastúpenie menšiny, úradník pochopitelne má ovládat štátny jazyk. Ako by sa riešila situácia, kedy na "menšinovom území" chcú s tým istým úradníkom komunikovat aj príslušník menšiny aj väcšiny, a teda aký jazyk sa má používat, zákon nehovorí.