Prognóza (.pdf) Ministerstva financií zo 14. septembra 2010 odhaduje, že harmonizovaná inflácia by mala dosiahnuť 3,5%.

Najnovšia makroekonomická prognóza (.pdf) MF SR z 8. februára 2011 predpokladá harmonizovanú infláciu v roku 2011 na úrovni 3,4%. Znamená to teda nárast 2,6 p.b. oproti minulému roku.

Obe analýzy zmieňujú tri príčiny rastu inflácie v roku 2011:

1) Rast cien potravín spôsobený zlou úrodou poľnohospodárskych plodín v Rusku, na Ukrajine a v Kazachstane.

2) Rast regulovaných cien plynu, tepla a elektriny v dôsledku rastu cien ropy a posilnenia kurzu USD. Tieto faktory budú pôsobiť aj na rast cien pohonných hmôt.

3) Z netrhových faktorov sa na raste inflácie prejaví zvýšenie DPH na 20%, zvýšenie spotrebnej dane z piva a tabakových výrobkov a zároveň sa ruší daňové zvýhodnenie pre biopalivá, rušia sa daňové oslobodenia pri energetických daniach pre teplárne, zavádza sa poplatok pre štátne hmotné rezervy a likvidáciu jadrových palív a zvyšujú sa ceny diaľničných známok (t. j. opatrenia konsolidačného balíčka).

Ako sa píše v septembrovej analýze, "ak by sa zvýšenie DPH, spotrebných daní, poplatkov a zrušenia oslobodení premietlo do zvýšenia cien tovarov a služieb v plnej miere, tak by vplyv týchto opatrení na priemernú ročnú infláciu bol 1,25 p.b. Po zohľadnení nízkeho domáceho dopytu a konkurencie pri výpočte inflácie v aktuálnej prognóze premietol IFP príspevok v celkovej výške mierne pod 1 p.b. (0, 98 p.b., pozn) , (80%-tné premietnutie do koncových cien spotrebiteľov)."

Vo februárovej analýze bol tento príspevok odhadovaný na 0,89 p.b. Príspevok zvýšenia DPH k inflácii tak predstavuje 0,4 p.b., spotrebné dane s ostatnými faktormi 0,6 p.b.

Z týchto prognóz vyplýva, že na predpokladanom zvýšení inflácie o 2,5 p.b. má konsolidačný balíček (0, 98 p.b. alebo 0,89 p.b.) podiel približne tretinový.

S inými hodnotením prišli Hospodárske noviny, ktoré napísali, že na zvýšení výdavkov štvorčlennej rodiny vo výške 18,2 eur, ktoré nastalo v januári v porovnaní s februárom, sa 12,2 eurami podieľal práve vládny balík. HN vychádzali z priemerných výdavkov domácnosti, ktoré uvádza aj Inštitút finančnej politiky (.pdf), v tom istom dokumente IFP predikuje nárast o uvedených 12,2 eur, pričom samo IFP uvádza, že výdavky po vládnych opatreniach narastú na 1030,7 eura mesačne z 1018 v roku 2009.

Problém s uvažovaním HN je, že neberú do úvahy to, ktoré zložky rástli najviac, a aký vplyv na ne majú mať vládne opatrenia. Najviac (percentuálne) malo podľa Štatistického úradu nastať zdraženie "v odboroch bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá; doprava zhodne o 3,4%", pričom "Na zvýšenie cien v odbore bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá vplýval rast cien elektriny o 9,2%, tepelnej energie o 7,6%, plynu o 5,4%, stočného o 4,7%, vodného o 1,8%, služieb pre pravidelnú údržbu a opravy obydlia; iných služieb vzťahujúcich sa na bývanie zhodne o 1%, pevných palív o 0,9%, odvozu a likvidácie odpadu o 0,5%, tovarov pre pravidelnú údržbu a opravy obydlia o 0,4% a imputovaného nájomného bývajúcich vlastníkov o 0,1%. Na úrovni minulého mesiaca zostali ceny skutočného nájomného plateného nájomníkmi."

Vplyv opatrení na túto kategóriu výdavkov je práve vyšší ako na iné tovary a služby, ktoré vo výdavkoch rodiny započítané nie sú, zatiaľ čo v CPI započítané sú, preto sa v metodike HN zdá, že vplyv opatrení vlády je vyšší.

Spotrebný kôš výdavkov 4 člennej rodiny a celkovej inflácie je pritom pochopiteľne rozdielny. Z expremiérových vyjadrení je jasné, že hovorí o celkovej inflácii (spomína jej rast december/január)- väčšinový vplyv dopadov vládnych opatrení v januári ale platil (podľa HN) v prípade zvýšenia výdavkov 4 člennej rodiny, nie v prípade celkovej inflácie.