Béla Bugár
MOST-HÍD
Ustanovenia boli viazané striktne na pomery, (zastúpenia menšín v obci, pozn.) ten paragraf aj teraz tam je, akurát obecnú políciu sme odtiaľ vybrali a pôvodne tam mali byť aj dobrovoľní hasiči, aj tých sme vybrali.
Pavol Paška vs. Béla Bugár - 07.02.2011
Nie je úplne jasné, o ktorom paragrafe Bugár hovorí. Existujú dva paragrafy, ktoré zmienujú obecnú políciu a dobrovolný hasicský zbor (resp. v pôvodnom znení zmienovali).
Jedná sa o paragraf 3 a paragraf 6. Paragraf 3 sa týka úradného styku, 6 služobného styku.
Bugár vo svojom výroku nadväzuje na predchádzajúci výrok, v ktorom uvádza príklad úradného styku obecných policajtov s obcanom:
"Preco by nemohol ten daný policajt, ktorý dokonca pozná tých ludí a vie, že tá babka povedzme vie, ja neviem, po rusínsky alebo po madarsky, tak bude, bude s nou komunikovat po vlastnom jazyku, ale zároven Slovákov po slovensky."
Rovnako zmienuje striktné viazanie ustanovenia na pomery zastúpenia menšín v obci, ktoré sú zmienené iba v paragrafe 3.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že Bugár hovorí o paragrafe 3, špecifikujúci úradný styk.
Zákon o štátnom jazyku z roku 2009, paragraf 3, odstavec 1 a 2 stanovuje používanie štátneho jazyka v úradnom styku s prihliadnutím na ustanovenia Zákona o používaní jazykov národnostných menšín v obciach s minimálne 20 % obcanov hlásiacim sa k národnostnej menšine. Tento ohlad na pomer zastúpenia menšín v obci je zachovaný aj v novele zákona o štátnom jazyku z roku 2010.
"(1) Štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej správy, nimi zriadené právnické osoby a právnické osoby zriadené zákonom 5) používajú v úradnom styku štátny jazyk; tým nie je dotknuté používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku podla osobitného predpisu 5aa (Zákon o používaní jazykov národnostných menšín, pozn.) a používanie iných jazykov v úradnom styku s cudzinou v súlade so zaužívanou praxou v medzinárodnom styku.
(2) Zamestnanci a štátni zamestnanci orgánov a právnických osôb podla odseku 1, dopravy, pôšt a telekomunikácií, ako aj príslušníci ozbrojených síl Slovenskej republiky (dalej len "ozbrojené sily"), ozbrojených bezpecnostných zborov, iných ozbrojených zborov a hasicských jednotiek sú povinní ovládat a v úradnom styku používat štátny jazyk."
Novela schválená v decembri 2010 tieto ustanovenia mení:
"V § 3 ods. 1 sa za slová 'štátny jazyk' vkladajú slová „a ich zamestnanci, štátni zamestnanci, príslušníci obecnej polície, príslušníci ozbrojených síl Slovenskej republiky (dalej len 'ozbrojené sily'), ozbrojených bezpecnostných zborov, iných ozbrojených zborov a Hasicského a záchranného zboru sú povinní ovládat a v úradnom styku používat štátny jazyk.'
V § 3 ods. 2 písm. b) sa na konci ciarka nahrádza bodkociarkou a pripájajú sa tieto slová: 'tým nie je dotknuté používanie jazykov národnostných menšín podla osobitného predpisu,5c).'"
Co sa dobrovolných hasicov týka, v zákone z roku 2009 sú v paragrafe 3, odstavec 2 vymenované "hasicské jednotky", ktoré zahrnajú aj dobrovolných hasicov. Podobne i paragraf 6, odstavec 1 a 2 tohto zákona udeluje povinnost povinne používat a viest dokumentáciu v štátnom jazyku pre "hasicské jednotky". Novela z roku 2010 ako v paragrafe 3 tak aj v paragrafe 6 vymenováva Hasicšský a záchranný zbor, pod ktorý dobrovolní hasici nepatria.
Bugár tak má pravdu, že nový zákon vyníma zo svojej úcinnosti dobrovolné hasicské zbory a tiež, že pomery zastúpenia menšín, na ktoré sa ustanovenia viažu neboli zmenené. Nemá však už pravdu ak hovorí o obecnej polícii. Z paragrafu tri nebola vybratá, naopak, na rozdiel od predošlej úpravy je explicitne zmienovaná.
Bugár mohol mat na mysli paragraf 6. Zatial co v zákone z roku 2009 je obecná polícia v odstavci 1 vymenovaná, v novele z roku 2010 je vypustená. Avšak tento paragraf sa netýka Bugárovho príkladu úradného styku.
Dátum zverejnenia analýzy: 06.02.2011