Pri návšteve slovenského prezidenta v januári 2011 Schmitt vyjadril nádej, že "otázka jazykového zákona ešte nie je definitívne uzavrená. Budeme usilovať o to, aby tento zákon nevzbudzoval u občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti pocit, že by mali byť trestaní za to, keď budú používať svoju materinskú reč."

Na stretnutí štyroch stredoeurópskych prezidentov v Karlových Varoch v novembri 2010 vyjadril maďarský prezident Schmitt presvedčenie, že napätie v slovensko-maďarských vzťahoch sa vytráca a že budúca spolupráca sa bude vyvíjať v dobrej atmosfére.

"Očakávam od Maďarov žijúcich na Slovensku, že budú dobrými slovenskými občanmi. Potom budú môcť objektívne žiadať svoje práva,“ prízvukoval Pál Schmitt. Pripomenul, že mu záleží na dobrých vzťahoch a priateľstve so Slovenskom.

Schmitt konštatoval, že obavy maďarskej strany vyvolali sankcie za porušovanie jazykového zákona na Slovensku. Slovenský prezident ho uistil, že tieto pokuty sa týkajú právnických osôb a nie individuálnych občanov, ktorí v bežnom živote používajú svoj materinský jazyk.

"Veríme tomu, že nájdeme kompromis, že oba oficiálne európske jazyky zostanú dôležitou identifikáciou ľudí a právne predpisy budú zodpovedať odporúčaniam Benátskej komisie aj očakávaniam OBSE", povedal na tlačovej besede prezident Maďarska.

Je zavádzajúce výrok prezidenta Schmitta o vynakladaní "úsilia, aby zákon nevzbudzoval u občanov maďarskej národnosti strach z trestu za používanie maťerinského jazyka" interpretovať ako "podporu a vyvolávanie strachu u maďarských občanov". 

Rozdiel je jednak v dikcii výroku a jednak v cieľovej skupine na ktorú je predmet výroku zameraný. Schmittova pripomienka a snaha o zníženie jeho sankcií je mierená na politikov a jeho vlastnú budúcu politickú aktivitu. Kdežto v Paškovej verzii by bol výrok adresovaný slovenským občanom s maďarskou národnosťou, kde by im podával vlastnú interpretáciu zákona. 

Vyjadrenia pána Orbána, kde by strašil maďarských spoluobčanov, sa nám vyhľadať nepodarilo.