Otázku problematiky dvojitého občianstva a súladu prijatého maďarského zákona o občianstve s medzinárodným právom a susedskými vzťahmi analyzuje S. Mráz. Ako píše: keďže zákony o štátnom občianstve nie sú jednotné a prax štátov je rôznorodá, môže sa stať, že jednotlivec nadobudne štátne občianstvo viacerých štátov. Pri udeľovaní štátneho občianstva väčšina štátov žiada uchádzača, aby sa vzdal predchádzajúceho štátneho občianstva. Taktiež je zaužívaná prax, že niektoré štáty, ak ich štátny občan prijme štátne občianstvo iného štátu, mu odnímu svoje štátne občianstvo.

Nie je bežné, že štát svojím zákonom udeľuje svoje občianstvo uchádzačom, ktorí sa nachádzajú na území iného štátu. Spravidla je udelenie viazané na pobyt na štátnom území. Z tohto dôvodu prax, ktorú chce zaviesť Maďarská republika, je neštandardná z viacerých dôvodov. Ak chce svojím zákonom udeľovať občianstvo občanom susedného štátu bez jeho súhlasu, dopúšťa sa porušovania jeho suverenity a tiež aj zasahovania do vnútorných vecí. Tieto dve zásady patria medzi základné zásady medzinárodného práva a sú zakotvené v mnohých medzinárodných dokumentoch, napríklad v Charte Organizácie Spojených národov. Nahrádzať pobyt na území štátu preukázaním, že predkovia uchádzača žili na území "Uhorska“, sa dá chápať ako provokácia voči Slovenskej republike.

Ďalšia skutočnosť, ktorá je nezanedbateľná, je otázka tzv. diplomatickej ochrany. Ak by slovenskí občania maďarskej národnosti prijali maďarské občianstvo, umožňovalo by to pod rôznymi zámienkami narušovať "dobré susedské vzťahy“. Maďarskí predstavitelia na okraj upokojovania vzťahov tvrdia, že tieto osoby nebudú mať v Maďarsku právo voliť a byť volení, čo je viac-menej nemysliteľné, pretože by tým vytvárali kategóriu nejakých neúplných - druhotriednych občanov.