SMER-SD
Ešte aj pápeža volia tajne a potom lístočky zničia, aby nikto nevedel ako ho zvolili, aby nebol šikanovaný.
Voľba pápeža prebieha nasledovne:
"Volebnou miestnosťou pri voľbe pápeža je Sixtínska kaplnka a právo voľby prináleží výlučne kardinálom. Kardináli z celého sveta majú 15 až 20 dní na príchod do Ríma. V dobe otvorenia konkláve (miestnosti upravené na voľbu pápeža, pozn.) nesmie mať ani jeden volič viac ako 80 rokov. Okrem kardinálov má do konkláve prístup aj obmedzený počet starostlivo vybraných úradníkov. Ide o sekretárov kardinálskeho kolégia, ceremoniárov, asistentov, ktorými sú spovedníci, lekári, čašníci, kuchári a služobníctvo. Tí sa však nikdy nezúčastňujú fyzickej procedúre voľby. Rovnako ako kardináli, tak aj úradníci sú viazaní prísahou, že nikdy nebudú hovoriť o tom, čo sa pri konkláve odohráva. Kamery, telefóny, mikrofóny, magnetofóny, vysielačky, mobilné telefóny a všetko to, čo umožňuje spojenie s vonkajším svetom, je zakázané. Rovnako je zakázané prijímať ani akúkoľvek korešpondenciu, tlač, alebo počúvať správy, aby bola voľba slobodnejšia a neovplyvnená zvonku.
V deň otvorenia konkláve sa kardináli (voliči, pozn.) zhromaždia v bazilike svätého Petra, kde sa zúčastnia svätej omše a prosia Boha o podporu pri voľbe nového pápeža, potom odchádzajú do Sixtínskej kaplnky sprevádzaní určenými úradníkmi a asistentmi. Nevoliči musia miestnosť následne opustiť. Po skontrolovaní zabezpečenia všetkých prístupov do konkláve sa uzavrie jediný vstup, pričom sa kľúč ponechá zvnútra v zámku a zastrčí sa aj závora, aby sa nikto ne dostal dnu. Z vonkajšej strany sú dvere zaistené reťazou s visiacim zámkom, pričom kľúč sa dá do úschovy vatikánskym úradníkom. Ráno následujúceho dňa po omši a zvláštnych modlitbách, pristupujú kardináli k samotnému aktu voľby. Pápež sa volí tajným hlasovaním, tak to ustanovil Svätý Otec Ján Pavol II. V minulosti bolo viacero iných spôsobov. Tie ale boli zrušené, pretože sa ukázali ako neefektívne.
Všetci voliči, ktorí sú zhromaždení v Sixtínskej kaplnke dostanú dva alebo tri volebné formuláre. Medzi tým sa vyžrebuje deväť kardinálov, z ktorých traja budú zratúvať hlasy, ďalší traja sa stanú pomocníkmi chorých a traja dozorcami.
Každý Kardinál dostane hlasovycí lístok, na ktorom sú predtlačené slová Eligo Insumum Pontificem, čo znamená volím za najvyššieho veľkňaza. Pod týmito slovami je voľné miesto, na ktoré každý kardinál napíše meno svojho kandidáta a lístok musí horizontálne zložiť, aby sa meno nedalo prečítať. Kardináli držia lístky medzi palcom a ukazovákom pravej ruky a zdvihnuté ich prinášajú v poradí podľa hodnosti a veku k oltáru. Pred oltárom sa na stole nachádza zlatá urna, do ktorej sa vhadzujú hlasovacie lístky. Každý kardinál najprv pokľakne pred oltárom a chvíľku sa ticho modlí, potom vstane a jasným hlasom vyhlási prísahu. "Volám svedka Krista Pána, ktorý ma bude súdiť, že môj hlas je daný tomu, u ktorého pred Bohom predpokladám, že by mal byť zvolený." Následne nadvihne veko urny a vhodí do nej hlasovací lístok, ukloní sa smerom k oltáru a vráti sa na svoje miesto.
Potom ako kardináli odvolia, prichádzajú traja kardináli skrutátori, aby hlasy spočítali. Prvý z týchto kardinálov potrasie urnou, aby sa lístky premiešali. Je to preto, aby nebolo možné zistiť na základe poradia, v akom budú vyhlasované výsledky, kto koho volil. Potom sa lístky spočítajú. A to tak, že sa berie jeden lístok po druhom do ruky a ukladá sa do inej prázdnej urny. Takto dochádza teda k druhému premiešaniu. Ak z nejakého dôvodu počet lístkov nezodpovedá počtu voličov, musia sa všetky lístky spáliť a nasleduje nová voľba. V takom prípade sa lístky nečítajú a ani nepozerá sa, kto tam bol, prípadne nebol napísaný.
...
V minulosti sa lístky po voľbe odnášali k liatinovým kachliam v Sixtínskej kaplnke, aby boli spálené. Takto sa verejnosť na námestí svätého Petra dozvedela výsledkami hlasovania. Ak sa totiž nepodarilo zvoliť nového pápeža, lístky sa spálili s vlhkou slamou a vlhkou kúdeľou z čoho vznikal čierny hustý dym. To znamenalo, že voľba nebola úspešná. Ak voľba bola úspešná, tak sa lístky spálili so suchou slamou a z úzkeho komína nad Sixtínskou kaplnkou vychádzal tenký pruh bieleho dymu. Tento dym sa nazýva Sfumata a je znamením, že sa konkláve kardinálov podarilo splniť svoju úlohu. Avšak odvtedy, čo pápež Ján XXIII., dekrétom o voľbe pápeža z 8. októbra 1962 stanovil, aby sa volebné lístky nepálili, ale aby sa uschovávali do archívu, používajú sa na tvorbu dymu chemikálie."
Lístky sa po voľbe teda ničili, už sa tak v súčasnosti nerobí. Nevieme síce pôvodne dôvody, prečo to tak bolo (okrem spôsobu oznámenia výsledku).