V článku Imunita– Pľušť a Slota z denníka Sme zo dňa 17.3.1999 (publikovaný aj v knihe Štekajúca karavána, Kalligram 2010, str. 177-180)
R. Procházka hovorí:

"Ja to už hovorím roky. Parlament má nechať voľné ruky orgánom činným v trestnom konaní (ohľadom imunity, pozn.)."

"V otázke trestnej zodpovednosti je vec zložitejšia, sankcie predpokladané Trestným zákonom môžu poslanca v slobodnom výkone mandátu ohroziť. Súčasná úprava však ide nad rámec nevyhnutnej ochrany. Napríklad jeden český poslanec spáchal trestný čin, v plnom rozsahu sa k nemu priznal a vyjadril želanie byť stíhaný ako radový občan. Napriek tomu nemohli príslušné orgány konať bez súhlasu snemovne. Takejto absurdnej situácii sa dá predísť čiastkovou novelou predmetného ustanovenia. Orgány činné v trestnom konaní by mali mať možnosť konať z vlastnej iniciatívy a súhlas NR SR by bol na stíhanie poslanca podozrivého zo spáchania trestného činu potrebný iba za predpokladu, že sám podozrivý by vzniesol námietku, že jeho obvinenie je výsledkom politicky motivovaného komplotu policajného alebo iného orgánu... Parlamentu v žiadnom prípade neprislúcha skúmať vinu a poslanec má napokon garantovanú rovnakú mieru ochrany svojich práv, ako radový občan..."

Za upozornenie ďakujeme pánu V. Volckovi.