O prechovávaní omamných a psychotropných látok hovorí § 171 Trestného zákona (pdf). Horná hranica za neoprávnené prechovávanie pre vlastnú spotrebu sú tri roky odňatia slobody. Odňatie slobody na 5 rokov hrozí len v prípade prechovávanie drog vo väčšom rozsahu.(podľa § 135 sa väčším rozsahom rozumie najviac 10-násobok množstva obvykle použitého na jednu dávku).

O usmrtení pojednáva § 149 Trestného zákona. Usmrtenie z nedbanlivosti sa trestá nanajvýš tromi rokmi odňatia slobody, ak sa jedná o jednu osobu a nejedná sa o závažnejší spôsob konania, alebo chránenú osobu. V iných prípadoch môže byť táto hranica vyššia, v krajnom prípade aj 12 rokov.

Richard Sulík si prispôsobil fakty, tým že použil vyššiu hranicu, pri ktorej je nutné prechovávanie drog vo väčšom rozsahu a naopak pri nedbanlivom usmrtení porovnal najnižšiu možnú hranicu.

Pozn.: Hoci Sulík používa vyššiu hranicu trestu t. j. 5 rokov, čo hrozí len pri prechovávaní drog vo väčšom rozsahu, program SaS sa paradoxne na pozmenenie trestu za hranicou 5 g nevzťahuje (predpoklad je, že 10-násobok bežnej dávky je viac ako 5g).

Doplnenie 12.5.: Ako sme boli upozornení, "obvyklá dávka" nie je závislá od počtu cigariet alebo gramov, ale odstanoviska Kriminalistického expertízneho ústavu PZ,desaťnásobok bežnej dávky teda nemusí byť päť gramov, ale môže to byť aj menej. V prípade prekročenia desaťnásobku bežnej dávky sa postupuje podľa §172. V princípe teda Sulík cituje zákony správne, ako v prípade marihuany, tak usmrtenia, pri drogách ale volí okolnosti s vyššou sadzbou a naopak pri nedbanlivom usmrtení používa najnižšiu sadzbu.