V Európe sa sformovali dve kategórie poslaneckej imunity. Ochrana slobody prejavu (non-accountability alebo non-liability) a ochrana pred trestným stíhaním (inviolability).

Anglosaský model využíva najmä prvý druh, zatiaľ čo francúzsky model využíva obidva. V kontinentálnej Európe je viac zaužívaný francúzsky model, ktorý používa aj Slovensko.

Čo sa týka slobody prejavu, tak v rámci EÚ sú určité odchylky. V krajinách ako Francúzsko, Dánsko, Holandsko, Írsko, Fínsko sa tento druh imunity viaže iba na výroky v parlamente, ale nie na výroky v médiach. Vo väčšine krajín EÚ platí tento druh imunity absolútne, čiže ju nemožno zrušiť.

Imunitu pred trestným stíhaním možno rozdeliť do troch skupín. V prvej skupine je Holandsko, kde od roku 1884 majú poslanci rovnaký trestnoprávny štatút ako radoví občania. V druhej skupine sú krajiny, ako Belgicko, Grécko, Luxembursko, Portugalsko a Švédsko, ktorých poslanci môžu využívať tento druh imunity len počas zasadnutí parlamentu. V tretej skupine sú všetky ostatné európske krajiny, vrátane Slovenska. Treba však dodať, že v žiadnej z členských krajín neplatí imunita pred trestným stíhaním absolútne a preto môže parlament svojho poslanca, ktorý je podozrivý z trestného činu, zbaviť imunity.