Nevieme povedat, v akom merítku posudzoval Hort tento výrok, preto sme ho overili pre úroven krajských miest, a zároven pre úroven krajských spolu s okresnými. Ani v jednom prípade nie je výrok Horta pravdivý.

Ako uvádza priložená tabulka, v prípade ak na pozíciu primátora krajského alebo okresného mesta kandidoval iba jeden pravicový kandidát (lubovolná kombinácia pravicových strán za podmienky nekandidovania iného pravicového kandidáta) iba v 7 prípadoch pravica vyhrala a až v 39 prípadoch prehrala. V prípade, ak mala pravica dvoch kandidátov, vyhrala v jednom a prehrala v štyroch prípadoch.

Pomer pre spolocných pravicových kandidátov vyznieva lepšie ak zo štatistiky vylúcime prípady kedy vyhral nezávislí kandidát a v mestách prebiehal súboj pravice a lavice. Aj v tomto prípade tahali pravicový kandidáti za kratší koniec, ked súboj vyhrali iba v šiestich prípadoch a prehrali až v 18.

V prípade krajských miest spolocný pravicový kandidát vyhral iba v Banskej Bystrici a prehral v súboji s lavicovým kandidátom v Košiciach a Bratislave, a v Prešove proti nezávislému kandidátovi. V prípade dvoch kandidátov prehrala pravica dvakrát a vyhrala raz. V Nitre vyhral kandidát velkej koalície Smer, KDH, SNS a SZ.

Hortov argument neplatí dokonca ani v bratislavských mestských castiach, ked síce v prípade spolocného kandidáta vyhrali v siedmich a prehrali v piatich (!) castiach, ale v prípade dvoch kandidátov, vyhrali a prehrala (pravica) zhodne dvakrát. Až v piatich prípadoch to bolo v súboji s oficiálnym lavicovým kandidátom. Lavica vyhrala iba jeden post mestského starostu.

V tabulke chýba primátor Nitry, ktorý bol kandidátom velkej koalície.