Po skončení druhej svetovej vojny musela japonská ekonomika zápasiť s problémami ako nedostatok jedla, inflácia a nezamestnanosť. Očakávalo sa, že počet nezamestnaných dostiahne 10 miliónov. To sa však nestalo, a to preto lebo nezamestnaní občania našli prácu v neformálnom a poľnohospodárskom sektore.   

Po druhej svetovej vojne bola oblasť východnej Ázie jediným regiónom, kde sa udržal trvalý ekonomický rast a Japonsko bolo z týchto krajín najúspešnejšie. Od polovice 50-tych rokov až po arabskú ropnú krízu v sedemdesiatych rokoch rástla japonská ekonomika ročnou mierou 10%. Jedným z faktorov, ktoré prispeli k povojnovému hospodárskemu rastu Japonska bol štátom podporovaný kapitalizmus a ochrana domácich firiem, ako aj Kórejská vojna (USA kupovalo od Japonska množstvo tovaru a služieb) a nadbytok vysoko kvalifikovaných pracovníkov. Veľká domáca konkurencia, štruktúra odborov ako aj zmeny v priemyslenej výrobe

takisto prispeli k pozitívnemu vývoju povojnovej ekonomiky. Tieto aspekty v kombinácii so stabilnou politickou situáciou a nízkymi vojnovými výdavkami prispeli k tomu, že Japonsko sa dostalo z povojnovej ekonomickej krízy oveľa rýchlejšie ako väčšina iných krajín.