Lucia Žitňanská
MOST-HÍD
V prvom rade chcem povedať, že 17.júna pred dvomi rokmi bol doktor Čentéš zvolený za kandidáta na generálneho prokurátora. Vo voľbe, ktorú napadol vtedajší alebo bývalý generálny prokurátor doktor Trnka, a Ústavný súd jeho sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.
Dianie okolo Generálnej prokuratúry - 17.06.2013
Ústavný súd SR rozhodoval o sťažnosti Dobroslava Trnku, v ktorej okrem iného napadol aj ústavnosť hlasovania o kandidátovi na generálneho prokurátora zo dňa 17. júna 2011. ÚS SR odmietol túto sťažnosť nakoľko bola zjavne neopodstatnená a podaná neoprávnenou osobnou. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
17. júna 2011 prebehla tajná voľba, v ktorej bol Jozef Čentéš zvolený za generálneho prokurátora. V čase vysielania relácie (16. júna 2013) je to takmer presne na deň 2 roky.
Dobroslav Trnka podal sťažnosť na Ústavný súd SR v súvislosti s voľbou z mája a s voľbou z júna 2011. V súvislosti s voľbou generálneho prokurátora v máji 2011, v ktorej kandidoval sám, keďže Jozef Čentéš sa vzdal kandidatúry, namietal zlé zrátanie hlasov parlamentom a nedodržanie tajnosti hlasovania NR SR, ktoré spájal s vysokým počtom neplatných hlasovacích lístkov. Vo voľbe zo 17. júna 2011, kde naopak kandidoval (a vyhral) iba Jozef Čentéš, namietal Dobroslav Trnka neústavnosť hlasovania, najmä z dôvodu že za právoplatne zvoleného generálneho prokurátora (na základe predpokladu zle spočítaných hlasov) považoval seba. Ústavný súd SR túto sťažnosť Dobroslava Trnku odmietol a v odôvodnení okrem iného uvádza:
Sťažovateľ Trnka napadol ústavnosť hlasovania o kandidátovi na generálneho prokurátora, ktoré sa konalo 17. júna 2011, keď bol zvolený jediný uchádzač J. Čentéš. Dobroslav Trnka namietal neústavnosť voľby najmä z dôvodu, že právoplatne zvoleným kandidátom na Generálneho prokurátora bol podľa jeho názoru v tej dobe už on sám (na základe vlastného predpokladu, že v máji boli zle spočítané hlasovacie lístky). V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že:
"dôvody odmietnutia časti sťažnosti uvedené v bodoch II a III tohto uznesenia zakladajú podmienky jej zjavnej neopodstatnenosti aj v tejto časti sťažnosti, keď táto (zjavná neopodstatnenosť) je daná povahou ústavným súdom vyložených dôvodov odmietnutia časti sťažnosti uvedených v predchádzajúcich častiach odôvodnenia tohto uznesenia."
Tým ústavný súd dal najavo, že nakoľko podľa jeho názoru v čase júnovej voľby Dobroslav Trnka nebol právoplatne zvoleným kandidátom (pretože jeho prvú časť sťažnosti na zle spočítané hlasy odmietol), druhá časť sťažnosti je neopodstatnená. Okrem toho sa ňou ale odmietol zaoberať i z iného dôvodu:
"Sťažovateľ sa nestal účastníkom konania pred národnou radou, ktoré súviselo s návrhom na vymenovanie generálneho prokurátora a uskutočnilo sa 17. júna 2011 (je všeobecne známe a zo sťažnosti to aj vyplýva, že sa kandidatúry v deň konania hlasovania vzdal, resp. svoj súhlas s kandidatúrou vzal späť). Z toho dôvodu sťažovateľ nie je oprávnený na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy proti postupu a hlasovaniu národnej rady o návrhu na kandidáta J. Č. na vymenovanie za generálneho prokurátora vo voľbách, ktoré sa uskutočnili 17. júna 2011."
"Sťažovateľ sa nestal účastníkom konania pred národnou radou, ktoré súviselo s návrhom na vymenovanie generálneho prokurátora a uskutočnilo sa 17. júna 2011 (je všeobecne známe a zo sťažnosti to aj vyplýva, že sa kandidatúry v deň konania hlasovania vzdal, resp. svoj súhlas s kandidatúrou vzal späť). Z toho dôvodu sťažovateľ nie je oprávnený na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy proti postupu a hlasovaniu národnej rady o návrhu na kandidáta J. Č. na vymenovanie za generálneho prokurátora vo voľbách, ktoré sa uskutočnili 17. júna 2011."
Ku sťažnosti na voľbu z mája 2011 a na spočítavanie hlasov po nej:
"Ústavný súd považuje uvedený spôsob vyhodnotenia výsledkov tajného hlasovania národnou radou za ústavne konformný a konštatuje, že národná rada obdobným spôsobom vyhodnocovala výsledky tajných hlasovaní aj v minulosti, v období od nadobudnutia účinnosti zákona o rokovacom poriadku (od 1. januára 1997, pozn.), pričom dosiaľ ústavnosť tohto postupu nikto nespochybnil, čo sťažovateľ v sťažnosti ani netvrdí, avšak „ponúka“ iný spôsob vyhodnocovania výsledkov tajného hlasovania. Navyše, aj v predchádzajúcej voľbe kandidáta na funkciu generálneho prokurátora, kde sa volieb zúčastnilo 149 poslancov a vo voľbách bolo odovzdaných 147 platných hlasov a 2 hlasy boli neplatné, sťažovateľ dosiahol počet 74 hlasov, čo by pri uplatnení jeho súčasného tvrdenia o vyhodnocovaní odovzdaných hlasov v prospech jednotlivých kandidátov znamenalo, že dosiahnutím 74 platných hlasov bol zvolený za kandidáta na funkciu generálneho prokurátora, čoho sa však sťažnosťou, o ktorej ústavný súd rozhodol nálezom sp. zn. I. ÚS 76/2011, nedomáhal."
Ku sťažnosti na voľbu z mája 2011 a na údajné porušenie princípu tajnosti voľby z dôvodu veľkého množstva neplatných hlasov:
"Podľa názoru ústavného súdu počet neplatných hlasovacích lístkov ako dôvod porušenia tajnosti hlasovania je ústavne irelevantný. Keďže samotný zákon o rokovacom poriadku ráta aj s neplatnými hlasmi ako kategóriou hlasov, ktorá sa podieľa na určení počtu prítomných poslancov pri hlasovaní, tak ako to ústavný súd uviedol v bode II tohto uznesenia, a ktorá sa uplatnila aj pri voľbe kandidáta na generálneho prokurátora 2. decembra 2010, nedá sa preto len z počtu neplatných hlasovacích lístkov bez ďalšieho vyvodiť porušenie tajnosti hlasovania."
Týmto dal ústavný súd najavo, že hlasovacie lístky boli spočítané po májovej voľbe správne, princíp tajnosti hlasovania porušený nebol, a teda Dobroslav Trnka nebol v májovej voľbe právoplatne zvolený.
Zastupujúci GP Tichý taktiež podal sťažnost na ÚS spolu s 35 poslancami 30. mája, teda ešte pred voľbou a zvolením J. Čentéša. V tomto podaní namietali proti novele rokovacieho poriadku. V októbri rozhodol Ústavný súd, že voľba GP bola právoplatná. To isté rozhodnutie z októbra 2011 uvádza, že obe formy voľby (verejná aj tajná) sú v súlade s Ústavou SR.
Dátum zverejnenia analýzy: 16.06.2013