Podobný výrok sme overovali už v minulosti (O5M12, 17. marca 2013)

Pavol Paška sa odvoláva na predbežné opatrenie k pozastavení účinnosti novely zákona o Rokovacom poriadku NR SR. Na jednej strane, je pravdou že voľba GP, ktorú zvolal R. Sulík sa uskutočnila v piatok 17. júna 2011, čo je približne pred dvoma rokmi. Nie je však pravdou, že voľba sa uskutočnila skôr ako vyšlo predbežné opatrenie. Predbežné opatrenie o pozastavení účinnosti novely zákona o Rokovacom poriadku NR SR vyšlo už 15. júna 2011, čiže dva dni pred voľbou. Toto predbežne opatrenie nadobudlo účinnosť publikovaním v zbierke zákonov až v 29. júna 2011, čiže takmer dva týždne po voľbe. Výrok predsedu NR SR hodnotíme ako zavádzajúci.  

Zastupujúci generálny prokurátor Tichý a 35 opozičných poslancov 30. mája. 2011 podali návrh na ÚS, aby rozhodol o neústavnosti koaličnej novely Rokovacieho poriadku, ktorá mala priniesť zmenu voľby nového generálneho prokurátora z tajnej na verejnú. ÚS SR prijal tento návrh na prejednanie a 15. júna 2011 vydal oznámenie o pozastavení účinnosti novely zákona o rokovacom poriadku NR SR, ktorý zavádzal verejnú voľbu. 
Bod 6, v ktorom navrhovateľ namieta voči novele zákona o rokovacom poriadku, ktorý : "Je dôvodný predpoklad, že Národná rada Slovenskej republiky pristúpi v najbližšom čase k verejnej voľbe kandidáta na generálneho prokurátora, postupujúc v súlade s protiústavnou zákonnou právnou úpravou. Generálny prokurátor by tak bol zvolený postupom podľa zákona, ktorý by na základe tohto návrhu mohol byť nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky deklarovaný za rozporný s ústavou."
Navrhovateľovi treba dať preto za pravdu (bod 6), že nový kandidát na generálneho prokurátora by tak mohol byť zvolený postupom podľa napadnutých ustanovení zákona, ktorých ústavný prieskum ústavný súd pripustil (ako je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia), pričom nemožno vylúčiť ani vyslovenie nesúladu napadnutých ustanovení s ústavou."

Predbežné oparenie Ústavného súdu pozastavilo účinnosť nasledovných častí novely zákona o rokovacom poriadku:
"V § 39 odsek 8 znie:
„(8) Tajne sa hlasuje v prípadoch ustanovených ústavou alebo ak sa na tom na návrh najmenej 15 poslancov bez rozpravy uznesie národná rada. Taký návrh sa podáva najneskôr do začiatku rokovania o tomto bode programu schôdze národnej rady.“
6. V § 123 ods. 3 sa vypúšťajú slová „v tajnom hlasovaní“.

7. V § 124 ods. 2 sa vypúšťajú slová „v tajnom hlasovaní“."

Išlo teda o pozastavenie možnosti voliť generálneho prokurátora alebo iného predstavitelia, na návrh 15 poslancov v tajnej voľbe.

Vtedajšia vládna koalícia sa rozhodla voľbu uskutočniť skôr, než bude predbežné opatrenie Ústavného súdu publikované v Zbierke zákonov a tým nadobudne účinnosť. Predseda parlamentu R. Sulík zvolal na 17. júna 2011 novú voľbu do ktorej sa zapojil Jozef Čentéš, SME: "napriek tomu, že z májovej tajnej voľby odstúpil pre údajné podozrenia z korupcie, je teraz pripravený ísť aj do tajného hlasovania." Národná rada hlasovala na základe schváleného procedurálneho návrhu tajným hlasovaním a Jozef Čentéš bol zvolený za generálneho prokurátora. 

Ústavný súd vydal konečné rozhodnutie 5. októbra 2011 a ponechal možnosť tajnej i verejnej voľby na rozhodnutí parlamentu. V tomto rozhodnutí vyjadril i svoje stanovisko ku konaniu NR SR, ktorá uskutočnila voľbu skôr než bolo jeho rozhodnutie o preventívnom pozastavení účinnosti publikované v zbierke zákonov: "Nerešpektovanie rozhodnutia ústavného súdu o prijatí návrhu navrhovateľa na ďalšie konanie a o pozastavení účinnosti z 15. júna 2011 bolo prevažne odôvodňované tým, že v čase konania ostatných tajných volieb, t. j. 17. júna 2011, nebolo ešte rozhodnutie ústavného súdu všeobecne záväzné, keďže nebolo vydané v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, a preto sa voľba mohla uskutočniť aj podľa napadnutých ustanovení ... Na strane druhej bolo v súvislosti s ostatnou tajnou voľbou kandidáta na funkciu generálneho prokurátora zo 17. júna 2011 tiež zdôrazňované, že táto voľba sa uskutočnila tajným spôsobom, čím malo byť a (aj) podľa názoru ústavného súdu materiálne bolo rešpektované ratio decidendi rozhodnutia ústavného súdu o pozastavení účinnosti z 15. júna 2011.Uznesenie o pozastavení účinnosti bolo vydané v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (v jej čiastke č. 61) 29. júna 2011 pod č. 199/2011, kedy sa stalo všeobecne záväzným (§ 38 ods. 4 zákona o ústavnom súde)."